„Kto chce žiť, nech bojuje a kto nechce bojovať v tomto svete večného zápasu, ten si život nezaslúži.“

20. apríla 1889 v rakúskom mestečku Branau uzrel svetlo sveta syn úradníka Aloisa Hitlera (ktorý bol nemanželským potomkom slúžky a židovského obchodníka) a Kláry Poelzlovej, Adolf Hitler. Jeho otec bol prísny, panovačný a o výchovu svojich detí sa nezaujímal, pretože väčšinu času trávil v krčme. Adolfova problémová povaha sa začala prejavovať už v útlom detstve – neochota podriaďovať sa autoritám sa dostávala do konfliktu s panovačnosťou otca, ktorý sa mimoriadne rád uchyľoval k telesným trestom. Despotickú povahu teda zdedil po svojom otcovi, a čo nezdedil, to v ňom otec svojimi praktikami vypestoval. Matka sa zaslúžila o synovu ctižiadostivosť, presvedčenie o jeho historickom poslaní, pretože jej želaním bolo, aby bol iný ako otec. Celý život dokazoval svojej matke – jedinej žene, ktorú mal skutočne rád, svoje právo na nezávislosť, úspech a moc. Trpel Oidipovským komplexom – to v jeho prípade znamenalo chorobnú lásku k matke, spojenú s nenávisťou k druhému rodičovi. Keď roku 1907 zomrela, Adolf z jej smrti obviňoval rodinného židovského lekára Blocha.

Tu bolo zasiate semeno ohromnej nenávisti voči Židom. Bol priemerným študentom – na jeho výsledkoch sa odzrkadľovala tvrdohlavá povaha a sústavné odporovanie. Jeho snom bolo študovať maliarstvo, no na Viedenskú akadémiu ho neprijali, pretože jeho obrazy boli bez akéhokoľvek náznaku citu, farby alebo duchovnej predstavivosti. Žiadnu školu nedokončil a v čase najväčšej biedy bol zhnusený, že Židia tvorili spoločenskú smotánku - predstavovali inteligenciu, finančné a obchodné sily, kontrolovali tlač, divadlo, umenie. Pracoval ako robotník a neskôr, napriek rakúskemu občianstvu požiadal o vstup do nemeckej armády. Na sklonku prvej svetovej vojny bol zasiahnutý bojovým plynom, následkom čoho takmer prišiel o zrak. Získal niekoľko vyznamenaní. Svoj politický život začal ako špión poverený sledovaním politických strán. Oslovila ho Nemecká robotnícka strana a preto sa stal jej členom, neskôr i vodcom. Pre Hitlera bola strana všetkým – jeho žena, matka, milenka, i deti – nakoniec ich bolo 13 miliónov.

Hitler zneužil frustráciu nemeckého národa z povojnovej biedy versaillského mieru a chaosu Weimarskej republiky na to, aby umne spojil sociálnu demagógiu s nacionalizmom, pričom hlavným zjednocujúcim prvkom bol tzv. vodcovský princíp. Stručne to znamená autoritu zhora nadol, poslušnosť zdola nahor – čiže prevrátenie teórie demokratickej vlády. Aj dovtedy v Európe prítomný nacionalizmus dostal v nacistickom podaní nový rozmer: Nietzcheho filozoficky poňatý nadčlovek bol odrazu Germánom, ktorý sa v konkurencii s ostatnými národmi nepotreboval osvedčovať svojou intelektuálnou prevahou a schopnosťami, ale stačil mu iba jeho árijský pôvod. Ako kedysi napísal český historik, Hitler sa v tomto smere ukázal ako génius priemernosti.

Ako všetci fanatici, má Hitler neobyčajnú schopnosť veriť sám sebe a sám seba klamať. Väčšinu svojich rozhodnutí zakladá na intuícii. Je to človek vášne, inštinktu – no nie rozumu. Jeho „intelekt“ je intelektom chameleóna, ktorý vie, kedy zmeniť farbu a jeho „logika“ je logikou leoparda, ktorý má hlad a hľadá potravu.
K moci sa dostal hovorením, čo je zvláštne, lebo Hitler je zlým rečníkom. Jeho gestá sú trápne, hlas sa mu láme, nikdy nevie kedy prestať a keď sa mu minú všetky rozumnejšie argumenty, utieka sa k osočovaniu – no napriek tomu vie rozvášniť svojich poslucháčov. Pri prejave sa obracia k nemeckému ľudu ako k celku, pretože nemecký národ je hlavnou citovou skutočnosťou v jeho živote.

K žiadnemu človeku nemal osobný vzťah. Ani o ženy z osobného hľadiska nemal záujem. Považoval ich za gazdiné, ktoré dodávajú synov na bojiská. V jeho živote boli 2 ženy, ktorým venoval viac ako flirt – neter, ktorá si kvôli nemu vzala život a Eva Braunová, ktorá trpela jeho tyraniou podobne ako jej predchodkyňa. Nikoho neoslovoval krstným menom a vyžadoval to aj od ostatných. Prejavy citového vzrušenia kompenzoval výbuchmi plaču. Avšak táto jeho slabosť nesmela byť vystavená na obdiv.