Jeho najbližší spolupracovníci sa postarali o to, že bol zle informovaný o veciach životnej dôležitosti, izolovaný od širších kontaktov.
Narodil sa ako rímsky katolík, čoskoro sa stal ateistom a nezúčastňoval sa žiadnych náboženských úkonov. Len, čo si upevnil svoju moc, začal ostrú náboženskú vojnu proti katolíkom, protestantom, i Židom. Dôvodom bola politika. Náboženstvo podľa neho vyžadovalo dvojakú oddanosť, a to nemohol strpieť. Okrem toho, Boh, ktorý dovolil Francúzom a iným nižším rasám vyhrať vojnu, nemôže byť uspokojivým pre Nemecko.
Nikdy nevystúpil proti použitiu teroru, ktorý mal významnú úlohu pri tvorení nacistického štátu, od samého začiatku teror podporoval.
Ako je teda možné, že si získal toľko stúpencov? Jednotlivec pod vplyvom „komplexu autority“ zmenšuje svoje pochybnosti o neomylnosti diktátora priamo úmerne so zvyšujúcim počtom stúpencov, ktorí ho uctievajú.

Všetky svoje ciele a postoje sformuloval v diele Mein Kampf, ktorú však duševne zdravý človek nedokáže pochopiť. Tu predstavil víziu obrovskej ríše, ktorá by združovala všetky germánske národy a na ktorej čele stojí vodca. Samozrejme, už od prvej vety do tejto postavy vodcu vylíčil seba a prirovnal sa k akémusi spasiteľovi. Vyjadril tu odpor ku demokracii, ktorú, paradoxne prirovnal ku komunizmu, nenávisť k Židom, Slovanom (ktorých obvinil z postupného likvidovania nemeckého impéria), cigáňom, černochom, pacifistom a iným nevyhovujúcim skupinám ľudí. Ich úplné odstránenie nazval „konečným riešením“. A čo vlastne dosiahol?
-smrť 55 miliónov ľudí, 35 miliónov ranených a škody vo výške 230 miliárd dolárov

Svoje konanie obhájil vetou: “Štát, ktorý práve v dobe rasového znevažovania venuje toľko starostlivosti o svoje najlepšie rasové elementy, sa zákonite musí stať vodcom celého sveta – na to by príslušníci nášho hnutia nemali nikdy zabúdať, hoci ich množstvo obetí vedie k skľučujúcemu zrovnávaniu s možným úspechom.“