Na cestách po Uhorsku sa usiloval oboznámiť s reáliami, ktoré chcel vo svojich dielach opisovať. Vedel, že také množstvo materiálu nezvládne sám spracovať, preto sa usiloval okolo seba združiť kolektív spolupracovníkov. Celé časti dával spracuvávať aj svojim žiakom. Z poverenia cisára Karola vyhotovil mapy do Notitií jeho priateľ S. Mikovíni. Skúsenosti z kolektívnych prác na Notitiách i poznatky z vyspelejších európskych krajín ho podnietili zabezpečiť širšiu a trvalejšiu organizáciu rozvoja vedeckého života v Uhorsku. V roku 1735 vypracoval a uhorským orgánom predložil návrh na založenie Celouhorskej učenej spoločnosti so sídlom v Bratislave. Išlo o jeden z typov vedeckých akadémii, aké sa začali v západnej Európe zakladať od začiatku 17. storočia. Mala mať štyri triedy a svojim členom mala vydávať časopis Observationes Posonienses. Návrh však narazil na odpor jezuitov a nerealizoval sa. Založil uhorskú vlastivednú školu, ktorej princípy pretrvali až do 19. storočia. Vedecké práce publikoval v Miscellanea Berolinesia, Nova Lipsensia, Hamburger Magazin a iných (písal v štyroch rečiach) .

Bol jednou z najväčších uhorských a slovenských postáv 17. storočia, rešpektovaná aj v zahraničí: člen londýnskej Royal Society, berlínskej der Wissenschaften, jenskej Societas latina, olomouckej Societas incognitorum.
300. výročie jeho narodenia zaradili do kalendára výročí UNESCO na rok 1984.

Medzi pamiatky na Mateja Bela patrí pamätná izba a pomník od J. Kulicha, ktorý sa nachádza v Očovej. V Bratislave i v ďalších mestách sú po ňom pomenované ulice a zachovali sa i jeho portréty od J. Kupeckého, A. J. Schnutzera a J. J. Haida. Stal sa taktiež aj hrdinom hry J. Soloviča Zvon bez veže.