Tomáš Akvinský životopis

- narodil sa koncom roku 1224 alebo - pravdepodobnejšie - začiatkom roku 1225 na kmeňovom hrade jeho rodu, v Roccasecce, blízko Akvina, v južnom Taliansku. Bol tretím synom grófa Landulfa z Akvina, ktorý pochádzal z lombardského šľachtického rodu. Otec - ako verný prívrženec cisára Fridricha II. - bol roku 1221 menovaný za hlavného justiriára pevninových častí provincie Terra del Lavoro.

V roku 1230 priviedli rodičia asi päťročného Tomáša k jeho strýkovi, benediktínskemu opátovi Sinnibaldovi, do známeho kláštora Monte Cassino. Tam získal svoje prvé, veľmi dôkladné vzdelanie. Keď však cisárske vojsko kláštor asi v roku 1239 zbúralo, musel ho Tomáš opustiť a vrátiť sa domov. Od roku 1239 do roku 1244 pokračoval Tomáš vo svojich štúdiách na univerzite v Neapole, ktorú založil a výnimočne preferoval Fridrich II. V súlade so študijnými plánmi vtedajších čias, študoval tam gramatiku, rétoriku, dialektiku, aritmetiku, geometriu, astronómiu a hudbu. Tu ho Peter z Hibernie zoznámil s Aristotelovým filozofickým učením.

Asi ako osemnásťročný študent sa Tomáš v Neapole zoznámil s dominikánmi. Bol nadšený ich činnosťou ako učiteľov a kazateľov. Bez vedomia svojej rodiny vstúpil v roku 1243 do rehole kazateľov sv. Dominika, a to v Neapole, v kláštore S. Domenico Maggiore. Po skončení noviciátu ho chceli rehoľní predstavení poslať na štúdiá do Paríža. Medzitým sa však jeho rodina dozvedela o jeho kroku a bola tým rozhorčená. Vystriehli Tomáša na ceste do Paríža, v máji 1244 ho zajali a odvliekli na otcovský hrad Monte San Giovanni, kde ho väznili asi rok. Rodina dúfala, že Tomáš svoje rozhodnutie odvolá. Ale zásadne sa mýlila. Všetky pokusy jeho matky a súrodencov prinútiť ho, aby vystúpil z rehole, ostali bezúspešné. Po jeho prepustení odcestoval Tomáš v lete v roku 1245, sprevádzaný generálom rehole Johannom Teutonicom z Wildhausenu, do Paríža, aby tam dokončil svoje filozofické a teologické štúdiá. Tu býval v konvente svätého Jakuba. Paríž bol vtedy svetoznámym študijným centrom. Asi v roku 1245 začal tam svoju učiteľskú činnosť aj Albert Veľký, ktorý komentoval Aristotela.

No už v roku 1248 nasledoval Tomáš svojho obľúbeného učiteľa Alberta Veľkého do Kolína, kde v roku položenia základného kameňa kolínskeho dómu, na príkaz svojich predstavených otvoril Albert všeobecné štúdium dominikánskej rehole. Tomáš študoval u Alberta Veľkého ďalšie štyri roky.

Jeho vysviacka na kňaza spadá pravdepodobne do rokov 1251/52.

Na návrh Alberta Veľkého, po skončení štúdií v roku 1252 poslali Tomáša ako bakalára do Paríža, aby tam verejne prednášal. Tomáš začal najskôr prednáškami o Svätom písme a o Sentenciách Petra Lombardského, ktorý zomrel ako parížsky biskup. Prednášky Tomáša Akvinského sa už vtedy vyznačovali vedeckosťou a jasnosťou, ako aj ostrovtipom a úžasnou schopnosťou rozlišovať veci. Súčasne začal Tomáš svoju spisovateľskú dráhu, a to filozofickým spisom De ente et essentia (O bytí a podstate) a teologickým Komentárom k Sentenciám Petra Lombardského.

3. marca 1256 dosiahol Tomáš na pápežov rozkaz oficiálne menovanie na profesora teológie z rúk kancelára Heimericusa z Notre-Dame. Tri roky, do roku 1259, prednášal Tomáš Akvinský ako profesor teológiu v Paríži. Stovky nadšených študentov sedeli počas týchto rokov pri jeho nohách. Jeho dišputy sa pokladali za vysokú školu teologickej vedy. U Tomáša obdivovali hlavne jeho pokrokovosť, jeho samostatnosť a originalitu. Okrem toho Tomáš disponoval veľkým pedagogickým umením pri sprostredkúvaní svojich rozsiahlych filozofických a teologických vedomostí. Súčasne pokračoval vo svojej spisovateľskej činnosti, okrem iného napísal časť k svojej Summe proti pohanom, 1259 - 1264. V roku 1259 pozvali Tomáša do Talianska, aby počas generálnej kapituly vo Valencienne pomáhal pri reorganizácii študijného poriadku v reholi kazateľov. Kapitula rímskej provincie jeho rehole ho v r. 1260 menovala za generálneho kazateľa tejto provincie.

Od roku 1261 do r. 1264 sa Tomáš podriadil pozvaniu pápeža Urbana IV., rodeného Francúza, na jeho dvor v Orviete. Svojou znalosťou v gréckej teológie mal Tomáš pomáhať pápežovi pri zjednocovacích rokovaniach s Grékmi. Po Urbanovej smrti odišiel Tomáš do Ríma. V tom čase uverejnil ako spisovateľ – na rozkaz pápeža - omšový a breviárový text na sviatok Božieho Tela. Okrem toho dokončil svoju Summu proti pohanom, napísal spis o bludoch Grékov a komentáre k Listu Rimanom a k Prvému listu Korinťanom.

Od r. 1265 do r. 1267 nájdeme Tomáša ako učiteľa a rektora dominikánskych štúdií rímskej provincie v tichom kláštore Santa Sabina v Ríme na Aventíne. V kláštore, kde kedysi pôsobil otec Dominik, začal s dlhým radom svojich komentárov k Aristotelovi a svoje hlavné dielo Teologickú sumu. V rokoch 1267 a 1268 pracoval Tomáš znovu na pápežskom dvore, tentoraz u pápeža Klementa IV., taktiež Francúza, vo Viterbe. Tu odmietol návrh, aby sa stal neapolským arcibiskupom, pretože sa chcel aj naďalej venovať vede. V tom videl Bohom mu určené životné poslanie.

V tom čase ďalej neúnavne písal svoje komentáre k Aristotelovi a svoju Teologickú sumu, okrem toho uverejnil aj komentár k Jeremiášovi a rad Quaestiones disputatae. Vtedy dostal od svojich predstavených znova pozvanie na univerzitu do Paríža. Na cestu sa vybral v decembri 1267 cez Bolognu a ihneď sa ujal svojej druhej učiteľskej činnosti ako profesor teológie. Tomáš stál vtedy na vrchole svojej vedeckej činnosti. No práve v tomto čase zápasil s mnohými ťažkosťami a bol nútený duchovne sa vyrovnať s rozličnými smermi.
Holandský filozof Siger z Brabantu umožnil prístup Averrovho učenia na univerzitu v Paríži, kde sa naširoko rozšírila jeho platnosť.

Tomáš Akvinský sa preto cítil povinným vedecky si vymeniť názory s jeho prívržencami. Zistil čoskoro, že protirečia učeniu Cirkvi o slobodnej vôli, o hodnote jednotlivej duše a o Božej prozreteľnosti. Tomáš teda napísal proti Sigerovi z Brabantu polemický spis, v ktorom sa snažil jeho učenie vyvrátiť. Popritom Tomáš cítil povinnosť dokázať oprávnenosť svojho uplatňovania aristotelovskej filozofie na budovanie katolíckej teológie proti extrémnemu augustinianizmu Bonaventuru a jeho školy, stavajúcej na Platónskom učení. Okrem toho sa stále znova opakovali výpady proti žobravým reholiam, ktoré musel vziať pod svoju ochranu. Uprostred všetkých týchto bojov pokračovala spisovateľská činnosť Tomáša Akvinského v úžasnej plnosti, pokiaľ išlo o obnovenie a prehĺbenie katolíckej teológie. Dokončil druhý diel Teologickej summy a napísal aj významné Quaestiones disputatae o duši a o cnostiach. Ďalej dokončil oba spisy o večnosti sveta a jednote rozumu. Okrem toho ďalej pracoval na svojich komentároch k Evanjeliu sv. Jána a k listom sv. Pavla, písal ešte rozsiahle komentáre k Aristotelovej Metafyzike a Etike. Pre Tomáša to boli roky veľmi plodnej práce.

Uprostred jeho učiteľskej činnosti, na Veľkú noc r. 1272 ho jedna rehoľa odvolala a znovu sa vrátil do Talianska. V júli toho roku sa pravdepodobne zúčastnil na generálnej kapitule vo Florencii.

Keďže náhle odvolanie z Paríža prekvapilo mnohých Tomášových kolegov na parížskej univerzite, snažili sa zabezpečiť u generálnej kapituly dominikánskej rehole vo Florencii, aby ostal na parížskej katedre. Ich žiadosti sa však nevyhovelo. Namiesto toho musel Tomáš splniť poslanie, ktoré mu zveril kráľ Karol I. z Anjou, aby v Neapole zriadil generálne štúdium rehole, ktorého vedenie prevzal v rokoch 1272 – 1274.

Tomáš neúnavne ďalej pracoval na tretej časti svojej Teologickej summy, písal komentáre k Aristotelovi, o nebi a svete a o bytí i zániku.

Popri svojej vedeckej činnosti venoval stále mnohé hodiny modlitbe. 6.

decembra 1273 – po vytržení pri slávení svätej omše – zastavil svoju prácu na Teologickej summe i na Kompendiu teológie. Čoskoro nato sa pre zjavnú vyčerpanosť pobral na zotavenie ku svojej sestre Teodore, ktorá žila na zámku San Severino pri Salerne.

Na rozhraní rokov 1273 – 1274 sa Tomáš vrátil do Neapola. Jeho zdravotný stav sa nezlepšil. Napriek tomu opustil so svojím dávnym priateľom Reginaldom z Piperna koncom januára 1274 Neapol, aby zadosťučinil výzve pápeža Gregora X. a zúčastnil sa na koncile v Lyone. Pápež chcel na koncile počuť radu rozhľadeného teológa, ktorý bol pokladaný za znalca sporných bodov s Grék i. Koncil mal mať za cieľ pokus o zjednotenie medzi západnou a východnou cirkvou.

Na ceste na koncil však Tomáš Akvinský ťažko ochorel. Preniesli ho k jeho neteri Franceske z Cecana na zámok Meganza v Campagni. Odtiaľ sa dal preniesť do cisterciánskeho opátstva Fossa Nuova pri Terracine. Stav chorého vzbudzoval veľké obavy. Napriek tomu sa rozprával so spoločenstvom mníchov o najrozličnejších teologických témach. Ešte aj na posteli ako chorý bol Tomáš učiteľom, ktorý túžil sprostredkovať iným to, čo napĺňalo jeho samého.

Pri prijímaní Pána v podobe eucharistického chleba Tomáš povedal: “Prijímam ťa, Osloboditeľ mojej duše. Z lásky k tebe som študoval, prebdel noci a vyčerpal sa. O tebe som kázal a vyučoval. Nikdy som nič nepovedal proti tebe. Netrvám tvrdošijne na svojej mienke, ale keby som sa bol nesprávne vyjadril o tejto Sviatosti, podriaďujem sa rozhodnutiu svätej rímskej Cirkvi. V poslušnosti k nej sa teraz lúčim s týmto svetom.“

Tomáš Akvinský zomrel 7. marca 1274 vo Fossa Nuove vo veku 49 rokov. Napriek svojmu relatívne krátkemu životu zanechal Tomáš Akvinský ako skalopevný dôkaz svojej vedeckej usilovnosti obrovské filozofické a teologické dielo. Štyridsaťdeväť rokov po jeho smrti 18. júla 1323 bol slávnostne svätorečený pápežom Jánom XXII. .