Ľudovít Štúr: Životopis

- nar. v Uhrovci, v rodine ,
- základné vzdelanie získal od otca aj latinčinu,
- lýceum in BA, kde sa prihlásil do Spoločnosti reči a literatúry československej,
- po odchode brata z lýcea odchádza aj on na miesto pisára na panstvo grófa Zaya v rodnom Uhrovci,
- po čase sa opäť vracia do BA, stáva sa zapisovateľom neskôr miestopredsedom Spoločnosti
- 24. apríla 1836 sa uskutočnil pamätný výlet na Devín, kde chcel Štúr obnoviť pamiatku našej samostatnosti,
- všetci zúčastnení si vybrali slovanské mená pr. Štúr- prijal meno Velislav,
- Manifest slovenčiny- Nárečia slovenskuo alebo potreba pisanja v tomto nárečí- je bojom proti tým čo presadzujú maďarčinu...

K dohode o uzákonení spisovnej slovenčiny došlo medzi Štúrom Hurbanom a Hodžom na fare v hlbokom v r. 1843. J. Hollý ich rozhodnutie schválil.. Za základ spis.sl. si vybrali stredoslovenské nárečie , ktoré sa im videlo najčistejšie slovenské jadro...

Začal vydávať prvé slovenské noviny- Slovenské národňie novini, s literárnou prílohou- Orol Tatranský... V r. 1848 sa na podnet Štúra schádzajú zas v L.Mikuláši a sformujú žiadosť– Žiadosť národa slovenského- žiadali uplatnenie slovenčiny v úradoch, školách v rámci Uhorska. Uhorská vláda neakceptovala požiadavky a vydala na nich zatykač, utiekli do čiech,,, Štúr objasnil myšlienky Žiadosti i na slovenskom zjazde v Prahe, kde našiel pochopenie. Vo viedni sa utvára Slovenská národná rada na čele so Štúrom Hurbanom a Hodžom , ktorá organizovala povstanie proti uhorskej vláde.
Štúr bol poslancom za mesto Zvolen a známe je jeho reč na Uhorskom sneme.