Anton Bernolák sa narodil 1. októbra 1762 v Slanici, obci zatopenej v Oravskej priehrade. Študoval na gymnáziu v Ružomberku a v Bratislave. Dva roky študoval v trnavskom seminári, dva roky na teológii vo Viedni a trojročné teologické štúdium absolvoval v Bratislave. Už ako študent sa dal do štúdia slovanských rečí. Ovládal viacero cudzích jazykov, od klasických až
po moderné a mal na vtedajšiu dobu široké vedomosti zo všeobecných
dejín, ekonomiky, medicíny, estetiky, hudby a politiky.

V roku 1787 v Bratislve Jazykovednú kritickú rozpravu o slovenských písmenách s pripojením návrhom na pravopis. Základom mu bolo západoslovenské nárečie, lebo v tom období bola Trnava hospodárskym a kultúrnym centrom Slovenska. A tiež preto, že západoslovanské nárečie bolo bližšie češtine ako stredoslovenské. V roku 1790 dokončil slovenskú gramatiku – Gramatica slavica.

Pôsobil v Čeklísi (dnes Bernolákovo) pri Bratislave, nekôr bol šesť rokov tajomníkom vo vikaríate v Trnave. V roku 1797 bol vyhlásený súbeh o faru v Nových Zámkoch. Zúčasnilo sa ho 36 záujemcov, medzi ktorými bol aj Anton Bernolák, ktorý to miesto zaslúžene dostal. Nové Zámky v tom čase mali 5300 obyvaťeľlov rôznych národností, no to Bernolákovi nerobilo nijaké ťažkosti, lebo ovládal tri reči. Bol aj správcom hlavnej novozámockej mestskej školy i dekanom a farárom v Nových Zámkoch.

I keď bol veľmi zaneprázdnený, pracoval na svojom poslednom diele Slowár Slovenskí- Laťinsko- Ňemecko- Uherskí. Vyšiel 12 rokov po jeho smrti zásluhou Juraja Palkoviča v šiestich dieloch na 5302 stranách. Roku 1792 vzniklo Slovenské učené tovarišstvo. Šíriteľmi myšlienok a cieľov Antona Bernoláka bolo katolícke duchovenstvo (medzi najvýznamnejších patrili Juraj Fándly, Ján Hollý,
Jozef Ignác Bajza).

Bernolák sa pokusil o prvú spisovnú slovenčinu, ktorá sa podľa neho nazýva bernolákovčina. Jeho základným jazykovým dielom je Grammatica slavica (Slovenská gramatika, 1790). Bernolákovčinu písal Juraj Fádly i Ján Hollý, no nestala sa celonárodným spisovným jazykom. Evanielický vzdelanci zotrvali pri bibličtine a celonárodný spisovný jazyk, vychádzajúci zo stredoslovenského nárečia, uviedol do života Ľudovít Štúr a jeho básnická škola.

Anton Bernolák zomrel ako 51 ročný 15. Januára 1813 ráno, keď ho pri holení postihol srdcový infarkt. Je zaujímavé, že testament spísal štyri roky pred smrťou. Hlavným dedičom bol jeho madší brat Matej Alojz, ktorý sa tiež dožil iba 51 rokov.