Samo Chalupka



Samo Chalupka, mladší brat Jana Chalupku, sa narodil v rodine učiteľa a literáta, kde získal základné vzdelanie. Bol najstarší zo Štúrovských básnikov. Študoval na Evanjelickom lýceu v Kežmarku. Po štúdiách v Kežmarku odišiel v rokoch 1824 – 1827 študovať do Rožňavy. Od roku 1827 študoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave, kde už začal literárne tvoriť. O dva roky neskôr roku 1829 bol spoluzakladateľom, potom knihovníkom a neskôr podpredsedom Spoločnosti česko-slovenskej v Bratislave. Ako knihovník vykladal na schôdzkach Kollárovu Slávu dcéru. Oduševnený jej myšlienkami o slobode národa,odišiel po vypuknutí revolúcie v Poľsku bojovať za slobodu Poliakov. Účasť Sama Chalupku v poľskom povstaní ho priviedla spolu s Alexandrom Vrchovským do tajného spolku Vzájomnosť a ovplyvnila aj jeho čulé styky s českou a poľskou revolučnou mládežou. O dva roky neskôr roku 1833 odišiel študovať teológiu do Viedni, kde nadviazal nové kontakty s poľskými študentmi. Tu s priateľom- právnikom Alexandrom Vrchovským pripravoval program, ktorý potom zažal uskutočňovať medzi mládežou Ľudovít Štúr. Od roku 1840 pôsobil ako evanjelický farár v Hornej Lehote, kde nastúpil na otcovo miesto. Medzitým v roku 1861 bol spolutvorcom Memorandy slovenského národa v Martine. Vo svojej tvorbe odráža hlboké vlastenecké cítenie a boj za národnú slobodu.Najvýraznejším znakom jeho poézie je národná hrdosť. Hrdinská postava bojovníka vystupuje skoro vo všetkých jeho básňach.
Zbierka básní SPEVY - vyzýva do boja proti národnostnému a sociálnemu
útlaku, proti odrodilstvu a za uplatnenie demokratických zásad. Chalupka nepísal veľa. Všetkých jeho básní je asi 35. Spracoval v nich motívy vlastenecké, protiturecké, zbojnícke a pod.
Hrdinstvo a vlastenectvo slovenského ľudu vyzdvihol aj v básňach
s protitureckou tematimou: TURČÍN PONIČAN, BOJ PRI JELŠAVE,BRANKO.
Chalupka ,ako všetci štúrovci,nemohol obísť zbojnícku tematiku. Básne
JUNÁK, KRÁĽOHOLSKÁ, LIKAVSKÝ VÄZEŇ vyjadrujú hrdinstvo ľudu v boji
proti feudálom.
Zomrel 10. mája 1883 v Hornej Lehote. Svoju knižnicu, vyše 1000 kníh daroval budúcej Matici a svoj majetok na verejné ciele.
Básnik si pred smrťou určil, aby mu na hrob bol vytesané dvojveršie z veršovanej povesti Branko:
„Pravde žil som, krivdu bil som
verne národ môj ľúbil som.“