Wells bol priam posadnutý scifi na tému pohyb včase. Ľudstvo stálo na okraji a bolo naklonené prijať čosi nové, Einstein to ,,len“ zbadal ako prvý. Pochopil, že čas a priestor nie sú hrušky a jablká na oddelených policiach. Uvedomil si a dokázal, že sú homogenné, spojené, neoddeliteľné. Vtedy to bolo čosi revolučné, šokujúce a pochopiteľne to pritiahlo pozornosť vedcov na celom svete. Všetci vášnivo diskutovali, len za jediný rok na svete vyšlo vyše sto kníh na tému relativita. Einstein s príznačným humorom vyhlásil, že je asi jediným z vedcov, ktorý sa nepokúša získať odmenu 5000 dolárov vypísanú časopisom Scientofic American za esej v rozsahu tritisíc slov, ktorý by problém relativity najlepšie vystihla. ,,Neverím, že by som to dokázal,“ povedal autor magického vzorca.
Dnes je rovnica E=mc2 taká populárna, že sa dostáva na tričká tínedžerov. Napríklad v takejto podobe: ,, A Boh povedal E=mc2“. Mimochodom, oveľa častejšie ako táto rovnica sa dostáva na tričká a všetky možné plagáty i reklamy vďačná podoby samostatného Einsteina. Bol totiž mediálny typ a s troškou nadsázky by sa dalo povedať, že až komediálny. Pripojme k tomu jeho geniálny mozog a nikto sa nemôže čudovať, že už v roku 1919 sa stal najpopulárnejším a najznámejším vedcom sveta. Len v rodnom Nemecku sa stal terčom závisti a nenávisti. Veď bol Žid, liberál, humanista, navyše nesmierne úspešný. Ako inak než nenývisťou mohli zareagovať nacionalisti, antisenitisti a neúspešní nemeckí fyzici. Celý tento spolok nazval raz Einstein ,, Spoločnosť alternativity s ručením obmedzeným.“ Napriek všetkému kriku domácich Nemcov bol jeho hlas stále počuť a dostávalo sa mu uznania. Popularita mladého vedca ešte stúpla, keď v roku 1921 dostal Nobelovu cenu za fyziku. Nie však, ako sa mnohí domnievajú, za teóriu relativity, ale za prácu o fotoelektrickom jave z roku 1905.