Akoby jej dopovedaním alebo úvodom k ďalšiemu rozsiahlejšiemu dielu spomienkového charakteru je poetická rozprávka pre deti Môj prvý list (1963). Autobiografický charakter má aj memoárovo–esejistická próza Ariadnina niť (1964) a bibliofilsky vydané dielo Životopisné legendy (1969), ktoré obsahuje šesť legiend a povestí zo života autorkiných predkov, tak ako sa tradovali v rodinnom prostredí. V samostatnom bibliofilskom vydaní vyšla aj novela Rebeka (1973) zo zbierky Pokušenie. V románe Víchor v nás (1974) zobrazila život a problémy výrobného podniku na Orave, v ktorom pracujú prevažne ženy. K svojmu záujmu z rokov mladosti o veršovaný prejav, ako aj k témam z ľudovej slovesnosti sa vrátila v lyricko–epickej skladbe pre deti Balada o Jurovi Jánošíkovi (1980). V duchu zachovanej tradície zdôraznila v nej najmä ideové pohnútky konania a činov tohto ľudového hrdinu.

Margita Figuli je tiež autorkou libreta k baletu Šimona Jurovského Rytierska balada (1959). Z češtiny preložila diela Karla Čapka a Karla Jaromíra Erbena.