Feidias bol jedným z najznámejších umelcov starovekého Grécka. Za Periklovej vlády, po nájazdoch Peržanov na Atény zostalo mesto zničené a Perikles sa rozhodol obnoviť ho. Za správcu a generálneho riaditeľa všetkých podujatí si vybral sochára Feidia. Keď sa začala prestavba Atén, Feidias už nebol najmladší; patril ku generácii, ktorá osobne nebojovala proti perzským dobyvateľom, zato však bola vychovávaná v občianskom nadšení, ktoré v nej zanechalo spomienku na tie slávne dni. Začínal ako maliar v Polygnótovej škole, ku ktorej patril aj jeho brat alebo synovec Panainos. Pretože pochyboval o svojom maliarskom nadaní, odišiel do Argosu do učenia k starému majstrovi bronziarovi Ageladovi, ktorý bol v tom čase, r. 470 pred n. l., na vrchole svojej slávy; podľa tradície k jeho žiakom patrili Myrón a Polykleitos. Vďaka tomu, že zmenil umeleckú disciplínu, dosiahol Feidias veľkú zručnosť vo všetkých výtvarných technikách. K obohateniu jeho ducha prispeli postupy a objavy Polygnótovej iónskej maliarskej školy a dórska prísnosť a rozvážnosť sochárov z Argosu. O jeho mladosti a živote vieme málo. Hoci je jedným z najväčších umelcov, ktorých ľudstvo malo, nevieme, že by antickí autori boli napísali jeho životopis; údaje o jeho živote sú roztratené v spisoch všeobecného charakteru. Spomínajú sa rôzne práce z Feidiovej mladosti, ale jeho prvým dielom, ktorým sa preslávil a ktoré vytvoril z Kymónovho poverenia v rozmedzí rokov 460 - 450 pred n. l., bola bronzová socha gigantických rozmerov vysoká približne deväť metrov; stála na Akropole, obďaleč Propylají. Bola to socha Atény Promachos čiže "Atény bojujúcej v prvých radoch", a Plinius ju nazval "veľkou bronzovou Minervou". Vieme si predstaviť, ako sa táto kolosálna bronzová socha s prilbou, štítom a kopijou vynímala uprostred stavieb Posvätného miesta. Bola to najväčšia socha, akú kedy v Aténach odliali a hoci sa časť jej podstavca zachovala, nepoznáme ani jedinú jej kópiu, ktorá by poskytovala dostatočné dôkazy o autentickosti. Druhým slávnym Feidiovým dielom bola ďalšia socha Palas Atény, tentoraz bez prilby; vyhotovil ju v rokoch 451 - 448 pred n. l. z poverenia Aténčanov žijúcich na ostrove Lemnos. Stála na podstavci na voľnom priestranstve aténskej Akropoly a nazvali ju Lemnia. Bola z bronzu, v mierne nadživotnej veľkosti. Ozajstní znalci, ako bol Lukanios, ju vysoko hodnotili a hovorili o nej ako o Feidiovom vrcholnom diele.