Aj podľa Pausania "najpozoruhodnejšie Feidiovo dielo je socha Atény, nazvanej podľa jej darcov Lemnia". Sochu Atény z drážďanského múzea, ku ktorej dokonale pristane jedna hlava z múzea v Bologni, identifikoval Adolf Furtwängler ako kópiu Atény Lemninskej, a hoci sa jeho tvrdenie stretlo s nesúhlasom, nikto nepochybuje, že nádherná drážďanská socha je skutočne Feidiovým raným dielom. Napokon treťou Feidiovou Aténou na aténskej Akropole bola monumentálna chryselefantínová socha Atény Partenos, ktorá mala nahradiť starý drevený idol v Partenóne. Feidias zamýšľal zhotoviť túto sochu Atény v mramore, ale Aténčania ju chceli mať zo slonoviny a zlata. V jednej ruke držala Víťazstvo, druhou sa opierala o štít. Z tejto slávnej sochy sa zachovali iba malé kópie z rímskeho obdobia. Z veľkých sôch v ťažko prístupných svätyniach sa totiž ťažko zhotovovali verné kópie, okrem toho v zmenšenej mierke strácali z impozantnej majestátnosti. Jedna viedenská gema nám dáva aspoň predstavu o hlave Atény Partenos s prilbou ozdobenou sfingou a vysokým chocholom. Časť slonoviny a zlata na sochu Atény Partenos sa stratila zo sochárovej dielne, a tak Feidia obžalovali a prísne odsúdili. Podľa Plutarchovho a Diodorovho svedectva slávny sochár umrel vo väzení. Podľa inej starej tradície sa Feidiovi podarilo ujsť z Atén a uchýlil sa do Elidy. Pred smrťou vraj stačil ešte vytvoriť obdivuhodnú sochu Zeusa (Dia), takisto s chryselefantíny, pre veľkú svätyňu v Olympii, ale na toto dielo sa zachovala iba spomienka. Socha bola umiestnená v chráme postavenom špeciálne pre ňu a už čoskoro po vzniku ju pokladali za jeden z divov sveta. Pre Grékov bola symbolom dokonalosti. Každý rok prichádzali tisícky ľudí do svätyňe v Olympii zložiť hold Zeusovi (Diovi). Socha zaberala celú šírku chrámovej lode. Dobový spisovateľ napísal, že bola vysoká 12 metrov, a keby sa mohla postaviť, hlavou by zrútila strechu. Zeusova (Diova) socha sedela na nádhernom tróne z cédrového dreva, vykladanom slonovinou, zlatom a drahými kameňmi. Socha stála v chráme po stáročia, ale svätyňa bola v rímskych časoch zanedbaná. Roku 394 n.l. sochu pravdepodobne odviezli do Konštantínopolu (Istanbul), kde ju, zdá sa, nakoniec zničil oheň. Zlomok z Aténskej kroniky, objavený na papyruse uloženom v Janove, obsahuje zaujímavú podrobnosť, podľa ktorej Aténčania a ich spojenci, mohli to byť správcovia olympskej svätyne, sa vypravili do mesta Adulis pri Červenom mori, aby tam nakúpili slonovinu na sochu.