Bohyne Léta, Diona a Afrodita majú priliehavé priesvitné rúcha s jemnými záhybmi.

Na štyroch priečeliach bol cyklus devädesiatich dvoch vysokých reliéfov, zobrazujúcich boj Aténčanov s kentaurami, Amazonkami a s maloázijskými Grékmi za trójskej vojny. Myšlienka je stále tá istá: večný boj ľudského pokolenia proti obludám, nemorálnym bytostiam a barbarom.

Protikladom týchto heroických kompozícií bol slávny vlys, ktorý sa rozvíjal vo veľkom portiku; predstavoval sprievod všetkých vrstiev aténskych občanov, prichádzajúcich verne rok čo rok na Akropolu osláviť občiansky sviatok Atény Partenos zvaný Panaténaje, ktoré bývali každý štvrtý rok obzvlášť slávnostné. Pri tejto príležitosti venovali Aténčania starému drevenému idolu bohyne nový plášť čiže peplos. Tento tradičný zvyk sa udržal, i keď už drevenú sochu nahradila iná. Peplos sa odovzdával pri vchode do Partenónu kňazovi a ostal po celý rok zavesený v cele v blízkosti Feidiovej sochy zo slonoviny a zlata. Vlys ovíjajúci celú stavbu je stošesťdesiat metrov dlhý. Postavy stvárnené v nízkom reliéfe sú v polovičnej životnej veľkosti. Novosť diela nespočíva len v tom, že do výzdoby chrámu zavádza kompozíciu s výjavmi z občianskeho života, ale najmä v tom, s akým realizmom je zobrazená každá skupina občanov. Postavy božstiev sú dielom Feidia, alebo vznikli pod jeho vplyvom. Nielenže sú obdivuhodne krásne, ale navyše sú aj vzácnym dokladom o vtedajších predstavách Grékov, ktorí neváhali zobrazovať bohov - a to veľmi ľudsky - uprostred obyčajných smrteľníkov, pričom zachovali ich veľkoleposť.