Pochádza z remeselníckej rodiny. Ľudovú školu vychodil v rodisku a v Hnúšti, gymnázium v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde zmaturoval.

Na filozofickej fakulte v Bratislave študoval slovenčinu a nemčinu.

Aktívne sa zúčastnil v Slovenskom národnom povstaní a koncom decembra 1944 ho fašisti odvliekli do koncentračného tábora v Mauthausene a Dachau.

Po oslobodení pracoval ako redaktor a zástupca šéfredaktora denníka Bojovník, bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov a redaktorom Kultúrneho života.

Neskôr pracoval ako šéfredaktor Slovenských pohľadov.

V rokoch 1956 – 1974 sa venoval literárnej a kultúrnopolitickej práci.

V roku 1974 bol vymenovaný za predsedo Matice slovenskej, bol laureátom štátnej ceny K. Gottwalda a v r. 1975 mu bol udelený titul národný umelec.



Umelecká próza, eseje, literárna kritika a literárna publicistika V. Mináča sú od r. 1948 takmer nepretržite v centre literárneho života. Skúsenosti a prax aktívneho novinára a publicistu, znásobené jeho politickým naturelom, majú zásluhu na tom, že vždy písal o najaktuálnejších problémoch. Osou jeho diela je najväčší osobný i generačný zážitok- SNP.

Nie iba tematicky a nie iba ako návratný motív, ale ako východisko i historicko-spoločenské a mravné zázemie autora a jeho postáv.



Prózu začal písať v r. 1947. Jeho prvý román Smrť chodí po horách bol bezprostredným výrazom životného pocitu a skúseností mladého inteligenta, ktorý v Povstaní spoznal veľkosť a silu pokrokovej myšlienky, ľudskej súdržnosti, obrodzujúcu silu aktívneho boja proti fašizmu, proti zlu a násiliu.



V ďalšej tvorbe subjektívne pocity nahrádza objektívnym poznávaním. Tieto znaky nesie druhý román Včera a zajtra /1949/.