vynálezca, priekopník rádiotelegrafie
Rímskokatolícky kňaz s umeleckým nadaním. V Banskej Bystrici, ale aj inde na Slovensku sa nachádza asi 20 jeho obrazov, najmä oltárnych a asi toľko aj v USA. Za vynikajúce výsledky na
maliarskej škole v Budapešti mu umožnili študovať na maliarskej akadémii v Mníchove, ale pre "panslavizmus" mu ju nedovolili dokončiť. Preto emigroval roku 1896 do USA. Pôsobil 30 rokov ako farár v malej slovenskej baníckej osade vo Wilkes Barre.
Venoval sa rádiotelegrafii (v tom čase nazývanej bezdrôtová telegrafia). Roku 1904 mu patentovali "Ton-System", podstatne dokonalejší ako dovtedajší Marconiho spôsob, lebo prenášal tóny zvuku a nie iba značky morzeovky. Za nasledujúcich sedem rokov získal patenty ešte na ďalších jedenásť vynálezov. V roku 1905 už mal také významné úspechy, že vo Philadelphii založili spoločnosť na praktické zužitkovanie jeho vynálezov. Na oficiálnych skúškach bola rádiová správa (depeša) odoslaná na vzdialenosť 30 km do Scrantonu, ale zachytili ju až v 200 km vzdialenom Brooklyne. Bohužiaľ, dvaja vplyvní zakladatelia spoločnosti zomreli a navyše víchor zničil jeden z dvoch 60 m vysokých vysielacích stožiarov. Spoločnosť sa rozpadla a nebolo z čoho financovať ďalšie práce. Murgašov Ton-systém" preštudoval G. Marconi so svojim spoločníkom a podarilo sa "
im ho zdokonaliť. Vznikol spor, v ktorom súd rozhodol v prospech J. Murgaša. Napriek tomu a napriek jeho priorite i patentovej ochrane slávu, majetok a publicitu získal Marconi.
Znechutený J.Murgaš sa rozhodol roku 1920 vrátiť do Česko-Slovenskej republiky, ku vzniku ktorej výdatne pomohol počas prvej svetovej vojny. Pražská byrokracia odmietla jeho žiadosť o profesúru elektrotechniky, lebo vraj nemá predpísaný diplom. Podľa všetkého príčinou bol jeho podpis na Pittsburskej dohode. S roztrpčením sa vrátil medzi svojich vďačných krajanov do Wilkes Barre, kde po deviatich rokoch aj zomrel. (14)V roku 1925 ho prezident J.C. Coolidge menoval za prezidenta komisie pre rádiokomunikácie v USA (funkciu pre chorobu neprijal).
Svojou návštevou ho poctil vtedajší americký prezident Th. Roosevelt i T.A. Edison a ďalší. (306, 341 ) Pennsylvánsky guvernér pri vyhlásení Dňa reverenda Jozefa Murgaša (1944) svoj prejav zakončil:
Zapísal sa medzi géniov našej planéty".
* O jeho prístupe k svojim farníkom svedčí i jeho nezištná finančná a všestranná pomoc rodinám, napríklad, keď pri streľbe do štrajkujúcich baníkov zastrelili 18 ľudí, z toho sedem Slovákov.