Vojtech Zamarovský životopis

Narodil sa 5. októbra 1919 v Trenčíne. Do ľudovej školy a do gymnázia chodil v rodisku, kde roku 1938 aj zmaturoval. Potom začal študovať na Vysokej škole obchodnej v Prahe, no po roku prestúpil na Právnickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave. Štúdium práva zavŕšil roku 1943. Zamestnal sa v Slovenskej národnej banke a po skončení vojny krátko na Povereníctve priemyslu v Bratislave. Popri zamestnaní diaľkovo pokračoval v štúdiu na Vysokej škole obchodnej v Bratislave, potom v Prahe a posledný rok 1948/49 opäť v Bratislave. V rokoch 1946—1951 bol pracovníkom Úradu predsedníctva vlády v Prahe, v rokoch 1951—1953 pracovníkom Štátneho plánovacieho úradu a v rokoch 1953—1956 vydavateľským pracovníkom Státního nakladatelství krásné literatury v Prahe. Od roku 1956 je v slobodnom povolaní a venuje sa literárnej tvorbe. Žije v Souticiach pri Prahe.

Po počiatočnej prekladateľskej činnosti z oblasti ekonomiky a finančníctva sa sústredil na vlastnú literárnu tvorbu. Dlhodobý intenzívny záujem o históriu starovekých kultúr ho priviedol k literárnemu spracúvaniu tejto tematiky, ktorej sa potom venoval po celý život. Prvým knižným dielom na túto tému je historický cestopis o Mezopotámii, Egypte a Grécku Za siedmimi divmi sveta (1960, 1994). Kniha mala veľký čitateľský úspech a bola preložená do mnohých jazykov. Rozprávanie V. Zamarovského o antickom Grécku a iných starovekých kultúrach malo výrazný literárny charakter, pričom dynamiku rozprávania umocnila aj skutočnosť, že dôraz položil na tvorivú činnosť človeka pri ich archeologickom objavovaní. Tento moment je ešte výraznejšie prítomný v knihe Objavenie Tróje (1962). Podstatnú časť v nej tvorí historicko–biografická esej o objaviteľovi Tróje H. Schliemannovi a jeho nadľudskom úsilí pri dosiahnutí vytýčeného cieľa. Kniha Za tajomstvom ríše Chetitov (1963) je rozprávaním o dejinách a kultúre tejto zaniknutej civilizácie, no zároveň aj o dejinách objavovania Chetitskej ríše s dôrazom na životný príbeh rozlúštiteľa reči a písma Chetitov Fridricha Hrozného. Históriou objavenia ďalšej starovekej civilizácie je dielo Na počiatku bol Sumer (1966). Nasledujúca kniha Bohovia a hrdinovia antických bájí (1969, 1998) má charakter náučného slovníka, no pritom si zachováva rozprávačský štýl. Autor v nej v abecednom poradí zoradil vyše 800 hesiel zo starogréckej mytológie.

V knihe Dejiny písané Rímom (1971, 1988) vyrozprával históriu tisícročných vojen Rímskej ríše s dôrazom na aktuálnosť ich historického i kultúrneho odkazu. V diele Grécky zázrak (1974, 1990) sprístupnil poznatky o histórii a kultúre Grékov od čias ich prehistórie a mýtov, až po stratu nezávislosti vo vojnách s Rímom. Kniha Ich veličenstvá pyramídy (1977) je nielen históriou starého Egypta, ale aj rozprávaním o tých osobnostiach svetovej vedy, ktoré tieto monumenty ľudstva objavovali, skúmali a odhaľovali ich tajomstvá. Do Egypta zaviedol čitateľov aj v knihe Bohovia a králi starého Egypta (1986)

Tisícročnú históriu antických olympijských hier zobrazil v diele Vzkriesenie Olympie (1978), pričom historický odkaz starovekých antických hier aktualizoval v súvislosti s organizáciou olympijských hier v súčasnosti. Po stopách vlastných kníh sa Vojtech Zamarovský vydal v knihe Návrat do staroveku (1992).

V. Zamarovský je aj plodným prekladateľom z angličtiny, francúzštiny a nemčiny. Preložil viaceré beletristické diela i diela literatúry faktu. Do slovenčiny preložil Epos o Gilgamešovi a zároveň ho prerozprával pre mládež v knihe Gilgameš (1975), podľa staroegyptských prameňov prerozprával aj klasické dielo egyptskej literatúry Sinuhet (1978).