Vodca slovenského národného hnutia, politik, básnik, novinár, filozof a jazykovedec sa narodil 29. oktobra 1815 v Uhrovci. Bol druhorodeným synom z piatich súrodencov. Detstvo prežil v krásnom hornatom kraji. Prvé vedomosti získal dom i v škole od otca, ktorý bol učiteľom. Ako 12-ročný študoval na Gymnáziu v Rábe, aby sa naučil dobre nemecky a maďarsky. Usilovnosť a bystrosť nadaného žiaka si všimol najmä profesor Leopold Petz, pôvodom Slovák zo Skalice. Práve on prebudil u mladého Štúra záujem o svet Slovanstva.
Po absolvovaní dvoch ročníkov v Rábe sa Ľ. Štúr zapísal na evanjelické lýceum do Bratislavy. Na bratislavskom lýceu sa stal v roku 1829 členom Spoločnosti československej. Bol aktívnym a svedomitým študentom. Z predmetov si zvlášť obľúbil dejepis a zaujímal sa tiež o estetiku a dejiny umenia.
Začiatkom roku 1834 prerušil štúdium a pracoval u grófa Karola Zaya ako pisár a dozorca, aby si zarobil peniaze a mohol ďalej študovať. V septembri toho istého roku sa vrátil na naliehanie Sama Chalupku opäť do Bratislavy a pokračoval v štúdiu. 24. apríla 1836 sa konala vychádzka študentov bratislavského lýcea na hrad Devín, kde sa zaviazali slávnostným sľubom k vernosti národu a Slovanstvu. V tom čase Štúr prednášal na lýceu dejiny slovanstva ruskú literatúru ako zástupca profesora Palkoviča. Na lýceu pôsobil do roku 1843, kedy bol odvolaný z Katedry reči a literatúry československej a Ustav reči a literatúry československej bol rozpustený. Štúr bol obvinený z vlastizrady. Na protest proti tomuto činu odišli študenti študovať do Levoče.
11. júla 1843 sa Štúr, Hurban a Hodža stretli na Hurbanovej fare v Hlbokom, kde sa dohodi na postupe pri zavedení slovenčiny do praxe. V auguste 1844 sa konalo prvé zhromaždenie Tatrína v Liptovsom Sv. Mikuláši. Ľ. Štúr bol zvolený za člena predsedníctva spolku. O rok neskôr sa mu podarilo získať povolenie na vydávanie Slovenských národných novín. V roku 1847 - 1848 pôsoil Štúr ako poslanec v uhorskom sneme za mesto Zvolen. Presadzoval zrušenie poddanstva. V Liptovskom Mikuláši 10. mája 1848 zasadalo 28 národovcov a dohodi sa o tom ako dosiahnúť rovnoprávnosť v Uhorsku.
Po revolúcií 1848 - 1849 sa vrátil Štúr do Modry, kde žil pod policajným dozorom. Životnou láskou Ľ. Štúra bola Adela Ostrolúcka . Bola veľmi vzdelaná šlachtičná, ktorá sa s Ľudovítom stretávala u strýka v Zemianskom Podhradí. Adela zomrela na týfus 18. marca 1853. Kaštieľ šlachtičnej rodiny Ostrolúckych stojí dodnes v Ostrej Lúke. 28. augusta 1853 zomrela jeho matka Anna Štúrová. Po tom vyšla jeho zbierka básní Spevy a piesne. 22. decembra 1855 sa nešťastne postrelil na polovačke za Modrou. V posledných chvíľach pri ňom stál jeho priateľ Ján Kalinčiak. Ľ. Štúr zomrel v Modre 12. januára 1856.
