Po návrate do Bratislavy v clánkoch i v brožúrach odsudzoval madarizacnú politiku
a organizoval podpisovú akciu pre takzvaný Prestolný prosbopis,ktorý delegácia evanje-
lickej cirkvi predložila cisárovi ako protest proti nútenej madarizácii v cirkvi a v školách.
Pre túto cinnost ho cirkevná komisia vyšetrovala ako nepriatela vlasti a zbavila predná-
šania na lýceu.V tom istom case rozvinul akciu za povolenie novín a literárnej prílohy.
Koncom augusta 1844 sa zúcastnil na zakladaní celoslovenského osvetového spolku Tatrín,
ktorý ho poveril vypracovaním gramatiky novej slovenciny.Medzitým dostal povolenie
na noviny.V nich ako redaktor a poslanec na uhorskom sneme žiadal reformy v demo-
kratickom duchu,zrušenie poddanských záväzkov a vzdelanie,školstvo v národnej reci.
Na 10.mája 1848 zvolal s Hurbanom a Hodžom do Liptovského Mikuláša zhromaždenie
predstavitelov národného hnutia,ktoré sformulovalo takzvané Žiadosti slovenského ná-
roda (týkali sa najmä uplatnenia slovenciny v úradoch a na školách).Uhorská vláda
na nich vydala zatykac.Štúr i Hurban sa zúcastnili na pražskom povstaní a po jeho
potlacení odišli do Záhrebu,aby tam získali financnú podporu na organizovanie
vojenského odboja proti nadvláde Madarov.Zaciatkom septembra sa utvorila vo Viedni
Slovenská národná rada na cele so Štúrom,Hurbanom a Hodžom,ktorá organizovala
výpravu dobrovolníkov a povstanie ludu v okolí Brezovej a Myjavy.Povstanie zlyhalo.
Ešte pred definitívnou porážkou povstania si vláda povolala ako poradcu pre
slovenské veci Jána Kollára a niektorých Štúrových odporcov,aby paralyzovala
myšlienku slovenského národného samourcenia.
Po povstaní prežíval Štúr sklamanie za sklamaním.Moc na Slovensku sa postupne
dostávala do rúk aristokracie a velkostatkárov,nepriatelov slovenského národného
pohybu a vykoristovatelov ludu.Sloboda tlace prestala a Štúrovi sa nepodarilo
obnovit noviny.Žil nejaký cas v Uhrovci,potom v Modre,aby sa staral o sedem sirôt
po zosnulom bratovi Karolovi.Venoval sa tam literárnej cinnosti,ale ani na to nemal
pokojné podmienky.Vyšetrovali ho a bez policajného povolenia nemohol opustit Modru.
Ked dokoncil knihu Slovanstvo a svet budúcnosti,stihla ho osudná nehoda.Koncom
roku 1855 pri náhodnom páde na polovacke mu vystrelila puška a zranila ho.
Na následok tohto zranenia zomrel 12.januára 1856.

Námety sme cerpali z knihy Dejiny slovenskej literatúry.