OBSAH:

1. Úvod

2. Životopis

3. Jeho ľudské vlastnosti

4. Prečo som si vybral tohto človeka a čím ma oslovil

5. Použitá literatúra

--------------------------------------------------

" Mňa vy nepremeníte, mňa vy nepotrestáte. Mňa vy nezlomíte!
Slovákom som sa narodil, Slovákom som a Slovák budem. A keď vyjdem zo žalára, zase len budem pokračovať, kde som prestal.
Do posledného dychu budem bojovať za sväté práva slovenského
ľudu, za božské práva slovenského národa! "

A. Hlinka
20.9.1906
pred súdnym tribunálom


Andrej Hlinka - klerikálno-nacionalistický politik, náboženský spisovateľ.
Študoval na gymnáziu v Ružomberku a v Levoči, od roku 1883 teológiu na
diecezálnom seminári v Spišskej Kapitule.V roku 1890 bol vysvätený za kňaza.
Politicky sa angažoval okolo r. 1895 v rámci Zičiho Krajinskej kat. ľud. strany,
ktorej sociálny program pokladal za najvýhodnejší nástroj, ako bez väčších
soc. a spoločenských konfliktov na základe kat. dogiem vymaniť ľud zo soc.
útlaku, ktorý každodenne okolo seba pozoroval, a získať ho i pre nár.hnutie,
pretože táto strana mala sprvu vo svojom programe i národnostnú toleranciu.
V tomto duchu rozvinul medzi roľníckym ľudom Liptova širokú agitačnú prácu,
zakladal gazdovské spolky, potravné družstvá, spolky miernosti, čitateľské spolky. V sérii článkov uverejnených r. 1896-97 v Nár. novinách (Naše krivdy)
ostro kritizoval sociálnu a národnostnú politiku vlády a štátneho aparátu. Prispieval do Katolíckych novín, Salvových Slov. novín hlásiacich sa k idei
česko-slovenskej vzájomnosti.V r. 1897 s Antonom Bielkom založil, vydával a
redigoval Ľudové noviny, prostredníctvom ktorých chcel získať najmä drobných
kňazov a učiteľov. Jeho prvé politickoorganizátorské činy vyvolali vo vtedajšom
burž. slov. politickom živote i určité pozitíva, najmä v porovnaní s konzervatív-
nym martinským centrom, ktorého predstavitelia nedocenili prácu medzi ľudom.
R. 1898 neúspešne kandidoval v Ružomberku vo voľbách do uhorského snemu,
nepodporili ho ani maďarskí a maďarónski príslušníci jeho strany. R. 1901 tieto
sily jeho kandidatúru odmietli už v prípravnom štádiu a r. 1905 boli hlavnými
odporcami jeho zvolenia za ružomberského farára. Napriek spoločnému ideovému a soc.