Pri svojej ekonomickej slabosti nemohla obstáť v konkurenčnom boji proti silnejšej čes. buržoázii a s ňou spojenej časti buržoázie slov. Východisko videla v politickom ovládnutí Slovenska. Hlavným cieľom jej politiky bola autonómia pod jej vládou. R.1919 sa s renegátom nár. hnutia a agentom maďarskej iredenty
F. Jehličkom pokúšal nastoliť túto otázku na mierovej konferencii v Paríži, po návrate ho 8 mesiacov internovali na Mírove. HSĽS pod jeho vedením rozpútavala sústavné vlny nacionalizmu a protičes. šovinizmu. Za hospodárske,
soc., politické a kultúrne problémy Slov. obviňovala čes. národ, čes. ľudí na Slov., usilovala sa zabrániť prílivu rev. a pokrokových hnutí a ideí z čes. krajín na Slov. Demagogicky pritom využívala chyby a nedostatky vládnucej ideológie
burž. čechoslovakizmu a centralistickej politiky. Keď však išlo o záujmy burž. ako celku al. o nastolenie vlády najreakčnejších, i čes. politických síl , modifikovala svoj postoj k režimu. On sám uvítal porážku pracujúcich v decembrovom gen. štrajku r. 1920, bol iniciátorom a garantom vstupu HSĽS do
vlády panskej koalície, ktorá prijala protiľudské opatrenia, podporoval čes. fašistické skupiny, decembrový blok v prezidentských voľbách r. 1935 ap.
Neodmietol ani miliónové príspevky štátu či čes. finančných centier na záchranu svojich upadajúcich podnikov (Ľud.banka, zápalkáreň a i.). V 30. rokoch hľadal pre svoju autonomistickú politiku spojencov vnútri republiky i za hranicami. Po neúspechu s autonomistickým blokom v parlamentných voľbách r. 1935
a po piešťanskom zjazde HSĽS r. 1936 sa otvorene orientoval na spoluprácu s domácimi i zahraničnými fašistickými silami. V januári 1938 žiadal vyhlásenie autonómie pod hrozbou odtrhnutia Slov. od ČSR, vzápätí začal spoluformovať blok Henlein-H.-Esterházy, v lete 1938 rozpútal nacionalistickú kampaň v súvislosti s 20. výročím Pittsburskej dohody a s návštevou krajanskej delegácie
z USA. Vyhlásenia autonómie sa však už nedožil.
Ľudácki ideológovia ho vydávali a v emigrácii dodnes vydávajú za naj-
väčšieho syna národa. Počas svojej vlády pomenovali po ňom viaceré organizácie, odsúdené r.1945 ako zločinecké. V dejinách slov. ľudu predstaviteľ
najreakčnejších burž. síl, ktoré po príchode k moci zapríčinili slov. národu mnohé utrpenia, vtiahli ho do bratovražebnej vojny proti Poľsku a ZSSR, rozpútali politickú a rasovú perzekúciu, v spolupráci s nacistickými okupantmi sa zúčastnili na zavraždení tisícok ľudí.
R. 1918-38 poslanec NZ, r. 1921-38 predseda Klubu poslancov HSĽS, predseda Spolku sv. Vojtecha.

V soc.