Jana z Arcu životopis

Narodila sa v dedine Domrémy v Lotrinsku v rodine sedliaka. Nemala formálne vzdelanie; vedela sa sotva podpísať. V dobe jej dospievania sa ocitlo Francúzsko v priebehu 100-ročnej vojny (1337-1453) v najhlbšom úpadku. Anglicko okupovalo jeho veľkú časť. Vojsko pod vedením bojazlivého a neschopného dauphina [doféna](následníka francúzskeho trónu) bolo demoralizované stálymi porážkami. Roľníci zahajovali v mnohých krajoch partizánsku vojnu proti okupantom. Obrazy biedy ľudu u nej vzbudzovali mimozmyslové stavy, a mladá vidiečanka cítila bohom povolaná oslobodiť Francúzsko. Vo svojich 17-tich rokoch odišla do Vauncouleurs, kde prinútila veliteľa posádky, aby jej vydal vojenské oblečenie, výzbroj a koňa. Odtiaľ sa vydala za dauphinem do Chinonu na rieke Loire, sledovaná nadšením ľudu. Medzi nimi sa rozšírila zvesť o jej poslaniu. Napriek odporu dvoranov sa dostala k dauphinovi. Pod tlakom ľudového hnutia ju poveril veliteľom vojska. V apríli 1429 sa vypravila k obkľúčenému Orleansu a doviedla francúzskym vojakom dodať sebadôveru a v rozhodujúcej bitke (7.5.1429) porazili Angličanov. Po niekoľkých víťazstvách si francúzske vojsko prebojovalo vstup do Remeše, kde Jana dala (17.7.1429) korunovať Karola VII. Svoje úspechy chcela dovŕšiť dobytím Paríža, ale v tejto dobe, kedy kráľ a feudáli jej podniky sabotovali v obave, že sa ocitne v čele širokého ľudového hnutia, pre nich nebezpečné. V bitke pred Compiégne (24.5.1430) bola zranená a zajatá, rok bola v Rouenu väznená v okovách pred francúzskym cirkevným súdom a obžalovaná z mnoho „zločinov“. Opustila rodinu, nosila mužské oblečenie, povyšovala sa nad svoj stav, neposlúchala cirkev. Obvinenie z čarodejníctva, ktorým chceli Angličania vysvetliť svoje porážky padlo, ale bola odsúdená za kacírstvo a vo veku 19-tich rokoch upálená na hranici a jej popol rozsypaný do Seiny (30.5.1431). Po jej smrti francúzske vojsko, víťazilo ďalej. Do roku 1453 boli Angličania vyhnaný z celého Francúzska, čím 100-ročná vojna skončila. Karlovi VII. Bolo nepríjemné, že ho dala korunovať kacírka. V roku 1456 presadil pred cirkevným súdom jej rehabilitáciu. Ako ľudová hrdinka zostala v pamäti francúzskeho ľudu tak pevne, že bolo neskôr pre katolícku cirkev výhodné využiť jej pamiatky: 1909 je pápež prehlásil za blahoslavenú, 1920 za svätú. Jej osudy inšpirovali umeleckých i kritických diel. Medzi nimi sú aj majstri kultúry ako Shakespeare, Voltaire, Schiller, Anatol France, Mark Twain, Bernard Shaw.