Pavol Országh sa narodil 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne. Tvoriť začal po maďarsky – šudoval vtedy na gymnáziu v Miškvci a jeho vzorom bol S.Petofi, neskôr aj Shakespeare, no vtedy už študoval na gymnáziu vKežmarku. Na podnet z domu začal písať i po slovensky. Onedlho bol v rukách Janka Maúšku hodný zväzok slovenských veršov. Dávali mu teda čítať slovenské básne –najviac ho nadchla tvorba A. Sládkoviča. V roku 1868 v Skalici vyšli „Básnické prviesenky Jozefa Zbran-ského“. Už vtedy ako 19-ročný veril vo svoje poslanie. Chcel byť dôstojným nástupcom Jána Kollára, chcel dávať národu smer, stavať ho na pevné základy. Pocítil túto povinnosť v plnej prísnosti keď po prvý raz čítal vytlačené svoje „Prviesenky“ a keď videl, koľko básní mu Viliam Paulini-Tóth neprijal, ako mu verše o láske k deve zmenil na verše o láske k národu. Práve tak prísne sa zachoval k jeho ľúbostným veršom redaktor „Orla“ Sytniansky. Pavol Országh sa chcel básnicky vyžívať úplne v každom záchveve svojich zmyslov. Poznal to u Petofiho a chcel písať smelo a otvorene ako Petofi – o všetkom. Prijal preto zásah národnej cenzúry ťažko, ale vedome, uznávajúc záväzky spojené s titulom „národného básnika“.
Po takej „operácii“ „Básnické prviesenky“ Pavla Országha budili dojem diela staršieho básnika. Bol uznaný omnoho staršími zaslúžilejšími národovcami, patril už medzi nich- napriek tomu, že bol len gymnazistom.
„Básnické prviesenky“ venuje Sládkovičovi, hlási sa mu za syna a nasledovníka, čo dokáže sládkovičovským veršom i slovníkom v úvodnej básni. Básne Sládkoviča ho učia milovať „ľud, spevy a kraje svoje“. Prihlasuje sa k poézii ako k službe národu , napríklad v básni „Ja som Slovák!“, a to z čistého krjového patriotizmu, z nostalgie šudenta vzdialeného od domova vzrastá obdiv a láska k rodným horám – k Tatrám – symbolu národnej hrdosti a vernosti.
Čerpá z tých istých zdrojov ako mladí štúrovci. Má veľkú vieru a veľké túžby ako oni, nie je však natoľko nepokojný a výbušný. Nehľadá cieľ, má ho už jasne pred sebou – preberá dedičstvo romantizmu, národovcov a chce ho zveľadiť, upevniť, skrášliť. Citovým východiskom zostáva rodná Orava.