Ľudevít Štúr, syn učiteľa a organistu Samuela Štúra a jeho manželky Anny (rodenej Michalcovej), sa narodil 29. októbra 1815 v Uhrovci. Vo svojom rodisku získal základné vzdelanie a od roku 1828 pokračoval v štúdiách na nižšom evanjelickom gymnáziu v Rábe (dnešný Györ). Usilovnosť a bystrosť nadaného žiaka si všimol najmä profesor Petz, ktorý bol známy svojim obdivom k antickému umeniu a vzdelanosti. Petz ovplyvnil mladého Štúra však aj hlbšie - poukazovaním na svet Slovanstva a na s tým súvisiace poslanie Slovanov v budúcnosti. Upozorňoval na diela slovanských autorov, najmä na spisy P. J. Šafárika, J. Dankovského, J. Kollára a iných. Po absolvovaní dvoch ročníkov sa Ľ. Štúr zapísal na evanjelické lýceum do Bratislavy. Štúdium na lýceu pozostávalo z dvojročného humanitného vzdelania a z ďalších dvoch ročníkov, absolvovanie ktorých bolo podmienkou pre získanie ďalšieho vyššieho - univerzitného vzdelania. Na lýceu existovala Katedra reči a literatúry česko-slovenskej, ktorú viedol profesor Juraj Palkovič. Evanjelické lýceum v Bratislave bolo jedinou vyššou strednou ev. školou v Uhorsku s takouto katedrou. Prednášky sa viedli v biblickej češtine, keďže táto bola už tri storočia jazykom evanjelických vzdelancov v slovenskej časti Uhorska. Najmä pre pokročilý vek profesora Palkoviča, ktorý mu nedovoľoval prednášať v riadnom stanovenom rozsahu učivo, založili si študenti Spoločnosť reči a literatúry československej. (Zakladanie spolkov a spoločností bolo na lýceách bežné: spolky si zakladali maďarskí aj nemeckí študenti). Medzi hlavné úlohy Spoločnosti patrilo aktívne sa vzdelávať v rodnej reči, cvičiť sa v gramatike, písať literárne práce a študovať dejiny slovanských národov. Po príchode do Bratislavy sa Ľudevít stal hneď jej členom. Zo zápisníc Spoločnosti je zrejmé, že bol aktívnym a svedomitým študentom. Jeho húževnatosť priniesla svoje plody aj v celkovom štúdiu na lýceu: počas celého štúdia bol stále vyznamenaný. Z predmetov si zvlášť obľúbil dejepis, čítaval rímskych klasikov, zaujímal sa o estetiku a dejiny umenia. Z radov slovenských spisovateľov si veľmi vážil najmä diela J. Hollého, J. Kollára a P. J. Šafárika.

Na jeseň 1835 sa Štúr stal podpredsedom Spoločnosti (jej predsedom bol vždy niektorý z profesorov). Na zasadnutiach Spoločnosti prednášal Ľudevít literatúru, gramatiku a históriu slovanských národov.