Noviny vychádzali v Štúrovej spisovnej slovenčine a našli si svojich zarytých nepriateľov aj horlivých prívržencov. Medzi odporcov novej spisovnej reči sa zaradili nielen poniektorí českí vlastenci, ktorí tento čin chápali ako zradu národnej veci a odtrhnutie sa od Čechov, ale aj Šafárik a najmä Ján Kollár, ktorého aktivity proti novej slovenčine, ako aj proti novinám prekračovali rámec korektnosti. Štúrovci vysvetľovali na všetky strany nevyhnutnosť tohto kroku a v roku 1846 vydal Štúr Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí a v tom istom roku svoje jazykovedné dielo Náuka reči slovenskej, v ktorom spísal základy novej gramatiky. Na štvrtom zhromaždení Tatrína v auguste 1847, ktoré sa konalo v Čachticiach, sa zástupcovia katolíkov aj evanjelikov definitívne dohodli na spoločnom používaní nového spisovného jazyka. Tak sa Štúrom kodifikovaná slovenčina stala jednotným jazykom všetkých Slovákov.

Slovenskje národňje noviny boli svojim obsahom zamerané na buditeľskú a osvetovú činnosť, na sociálne práva a prinášali aj aktuálne články o politickej situácii doma i vo svete. Činnosť Štúra a ďalších redaktorov však sťažoval prísny cenzor, ktorý svojimi zásahmi okliešťoval články novín. Štúrove ďalekosiahle plány, ktoré nosil v mysli už od príchodu z Halle, však siahali ďalej ako po redaktorskú činnosť. V roku 1847 vstúpil na pôdu Uhorského snemu, ktorý sa konal v Bratislave (v budove dnešnej Univerzitnej knižnice) ako poslanec za slobodné kráľovské mesto Zvolen, aby konkrétnejšie a dôslednejšie obhajoval práva svojho ľudu. Jeho najväčším politickým protivníkom sa stal liberál Lajos Kossuth, s ktorým síce mal v niektorých sociálnych otázkach zhodné názory, ale v chápaní princípu národnej slobody sa výrazne obchádzali. Snemové obdobie prerušili revolučné dni meruôsmeho roku.

Búrlivé udalosti vo Francúzsku roku 1848 našli svoju odozvu aj v Rakúsko - uhorskej monarchii. Vydobyté sociálne práva dávali ľudu väčšiu mieru slobody. Štúr nové hnutie s radosťou privítal v úvodníku svojich novín. V marci povstala proti Viedni Pešť a žiadala väčšiu mieru nezávislosti. Ústupky viedenskej vlády Maďarom dávali tušiť komplikácie pre slovenskú stranu a hrozbu zosilnenia maďarizácie. Práve preto boli skoncipované Žiadosti slovenského národa, ktoré načrtli možnosť riešenia slovensko - maďarských vzťahov na základe princípu rovnoprávnosti. Maďarská vláda odpovedala na Žiadosti vyhlásením výnimočného stavu a vydala na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač.