Stalin, vlastným menom Josif Vissarionovič Džugašvili, sa narodil 21.12. 1879 v mestečku Gori v Gruzínsku. O jeho mladosti sa toho vie veľmi málo, sám o nej prakticky nikdy nerozprával. Jeho otec Vissarion bol alkoholik a o Josifovu výchovu sa starala jeho matka. Jediným Stalinovým vzdelaním bol nedokončený cirkevný seminár, z ktorého ho vylúčili pre propagovanie marxizmu. Tu sa prejavila Stalinova fenomenálna pamäť a tu treba zrejme hľadať korene jeho sklonu k diktatúre, dogmám a výrazné dvojfarebnému videniu sveta. Jeho revolucionárska kariéra sa začala v roku 1898 v Tiflise, terajšom Tbilisi, kde pôsobil v rámci Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska (SDRSR), ktorá sa neskôr premenovala na Komunistickú stranu (boľševikov) Ruska (KS(b)R). Do VOSR je celý jeho život pomerne nezaujímavý. Pôsobil ako pracovník strany, skrýval sa v ilegalite, bol niekoľkokrát vo vyhnanstve, z ktorého aj niekoľkokrát utiekol. Tu sa zrejme čudoval nedokonalosti cárskeho trestného systému a z toho sa zrodila idea tento systém úplne pretvoriť. Krátko po februárovej revolúcii, začiatkom marca 1917 pricestoval Stalin do Moskvy z posledného vyhnanstva z Turuchanska. Jeho úloha vo VOSR, neskôr neúmerne zveličovaná, bola v skutočnosti nepodstatná. Trochu vplyvu získal až počas občianskej vojny, ale stále pôsobil viac-menej ako obyčajný vykonávateľ príkazov ústredia. Bol členom ÚV (ústredný výbor) strany, redaktorom Pravdy a mal aj ďalšie vysoké funkcie, ale v skutočnosti vôbec nebol nejakým významným či popredným človekom. Vykonával zväčša administratívnu prácu, ku ktorej mal zjavne najbližšie. Nikdy nebol teoretikom, lebo nemal teoretický rozhľad a myslenie a ani rečnícke schopnosti ako Lenin, Trockij či Zinoviev. Bol známy ako praktik, ktorý vždy tvrdo presadzoval leninskú líniu strany. Práve v období občianskej vojny sa znepriatelil s Trockým, ktorý bol v tých časoch jednou z najpopulárnejších a najvýznamnejších osobnosti. Jedným z najdôležitejších medzníkov v Stalinovom živote bol XI. zjazd strany v roku 1922, na ktorom bola zavedená funkcia generálneho tajomníka strany a bol do nej zvolený pravé Stalin, ako jediný kandidát. Tým začal odrazu zastávať tri významné funkcie: funkciu generálneho tajomníka, člena politbyra a člena organizačného byra ÚV KS(b)R. Tak začal postupne vo svojich rukách sústreďovať moc. Treba však spomenúť, že vtedy funkcia generálneho tajomníka bola čímsi značne odlišným od podoby aká bola napr. za Gorbačova.