Daniel Hevier (* 6. december 1955, Bratislava) je slovenský básnik, prozaik, dramatik, scenárista, textár a vysokoškolský profesor, autor literatúry pre deti a mládež.

Životopis

Po maturite v roku 1974 vyštudoval estetickú výchovu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už počas štúdia začal pracovať ako redaktor literárnej redakcie Československého rozhlasu. V rokoch 1982 - 1989 bol profesionálnym spisovateľom v slobodnom povolaní. Po roku 1989 sa stal šéfredaktorom vydavateľstva Mladé letá. Od roku 1992 vedie vlastné vydavateľstvo Hevi, v ktorom vydal do dnešného dňa vyše 100 titulov. Je ženatý, má tri deti a žije v bratislavskej Petržalke.

Tvorba

Jeho prvé literárne diela začali vychádzať už v 70. rokoch 20. storočia a veľký podiel na objavení jeho talentu má slovenský spisovateľ Ján Turan, ktorému sa len potvrdilo, že je Hevier takmer univerzálnou tvorivou osobnosťou. Stal sa autorom poézie, prózy, esejí, básní pre deti, rozprávok, prekladov, autorských antológií pre dospelých i pre deti, textov piesní, divadelných a rozhlasových hier, libret muzikálov, filmových a televíznych scenárov, scenárov pre multimediálne projekty a spolupracuje s rozhlasom aj televíziou.

Začínal písaním poézie pre dospelých, neskôr sa začal venovať najmä tvorbe pre deti a mládež. Do poézie vniesol duch ľahkosti a hravosti, hýrivú metaforiku a vtip, na rozdiel od všetkých dovtedajších zvyklostí je viac očarený mestom než dedinou a je veľmi senzitívny a spontánny. Má veľký zmysel pre slovné hry, ktoré sú často funkčným prvkom stavby jeho rozprávok.
Okrem vlastnej tvorby sa venuje tiež prekladom z angličtiny (Charles Bukowski a i.), češtiny (Vladislav Vančura, Miloš Macourek a i.) a ruštiny (Anton Pavlovič Čechov a i.). Prekladané sú však i jeho vlastné diela, napr. knižka Kam chodia na zimu zmrzlinári bola preložená do nemčiny, slovinčiny, poľštiny, nórštiny a fínštiny, Nevyplazuj jazyk na leva a Nám sa už zase nechce spať boli preložené do češtiny) a Aprílový Hugo do poľštiny.