Štefan Banič sa narodil v roku 1870 v Neštichu pri Trnave (dnešná Smolenická Nová Ves). V roku 1907 odišiel do Ameriky za prácou. Spočiatku sa neuchytil. Pracoval ako robotník, baník, nakoniec si našiel miesto v strojárskom závode.

V tom čase vzrušovali Ameriku i celý svet bratia Wrightovci letmi na lietadle. Mladý Banič sledoval krkolomné lety prvých letostrojov. Jedného dňa bol svedkom havárie. Od toho času mu nedala pokoj myšlienka vynájsť také zariadenie, ktoré by pri katastrofe zachránilo letcovi život.

Baničov padák mal podobu zloženého dáždnika a letec ho mal pripevnený okolo hrudníka. Otváral sa pomocou zvláštneho zariadenia umiestneného v osi padáka. Na vtedajšiu technickú úroveň bol to vynález veľmi dômyselný a spoľahlivý. Používali ho už aj americkí letci v prvej svetovej vojne.

V roku 1921 sa Banič vrátil do svojej rodnej obce, kde 2. januára 1940 v zabudnutí umrel. Keby sa nebola zachovala v tomto vynáleze americká patentová listina zo dňa 25. augusta 1914, sotva by dnes niekto u nás vedel, že tento skromný slovenský človek zasiahol do dejín svetového letectva.