Spisovateľ Lev Nikolajevič Tolstoj sa narodil 9. septembra 1828 v Jasnej Poľane. Jeho rodičia pochádzali zo starých šľachtických rodov a ich predkovia slúžili na dvoroch cára Petra I. a cárovnej Kataríny I. Lev mal troch starších bratov a mladšiu sestru, pri ktorej pôrode zomrela jeho matka Mária Nikolajevna Tolstá, rodenej Volkonská. Mal vtedy iba dva roky, čiže sa na ňu vôbec nepamätal a nevedel ani ako vyzerala, lebo nemali ani jeden jej portrét.

Keď mal Lev 11 rokov, zomrel mu aj otec a deti zverili do opatery tete. Teta zomrela o dva roky a súrodenci sa museli znova presťahovať do Kazaňu k ďalšej tete.

Tu sa Lev pripravoval na vysokoškolské štúdium, nie však veľmi poctivo. Začal sa zaoberať filozofickými otázkami a celý čas strávil rojčením. Ešte viac ho ale lákal spoločenský život.

Po nástupe na univerzitu, kde študoval orientálne jazyky, sa mu otvorili dvere do rodín vysokej spoločnosti. Štúdiu sa veľmi nevenoval, nezložil skúšky a prestúpil na právnickú fakultu. Ani toto štúdium nedokončil a v 1847 sa vrátil do Jasnej Poľany. Keď videl nepriaznivé podmienky roľníkov, rozhodol sa im pomôcť. Tí mu však neverili a nechceli spolupracovať.

V Petrohrade pokračoval v štúdiu a zložil pár skúšok, opäť ho však odpútal spoločenský život a, najmä, kartové hry, kvôli ktorým sa veľmi zadĺžil. To mu ale nebránilo žiť striedavo v Moskve, Petrohrade, Tule a Jasnej Poľane.

V roku 1851 odišiel s bratom Nikolajom, dôstojníkom kaukazskej armády, bojovať na Kaukaz. Počas pobytu v táboroch sa začal venovať písaniu a napísal autobiografickú novelu Detstvo, ktorú anonymne uverejnil časopise Sevromennik. Povzbudený priaznivými ohlasmi, napísal ďalšie novely. Pobyt na Kaukaze ho inšpiroval aj k napísaniu viacerých vojnových poviedok.
V 1854 bol pridelený do Silistrie, kde Rusi obliehali francúzsko-anglické oddiely. Kvôli väčším zážitkom sa dal preložiť do Sevastopoľa, kde konečne spoznal nedostatky ruskej armády. S príchodom nového dôstojníka, veriaceho človeka, mal Tolstoj bizarnú myšlienky založiť nové náboženstvo. Zážitky z bojov opísal vo viacerých poviedkach, ako Sevastopoľ, Sevastopoľ v máji, Rúbanie hory (Sevastopoľské poviedky). Poviedky prešli dokonalou cenzúrou a ostali také „znetvorené“, že vydavateľ sa ich bál vôbec vydať.

Po padnutí Sevastopoľu ho poslali ako kuriéra do Petrohradu, kde sa spriatelil s Turgenevom, jeho zložitá povaha ich však načas odlúčila. V Jasnej Po ľane sa opäť snažil riešiť nepriaznivú situáciu nevoľníkov a znova bol neúspešný. Ako odozvu napísal novelu Statkárovo ráno.

V 1857 odcestoval do cudziny. Po návrate sa venoval pedagogickej činnosti na statku v Jasnej Poľane. Inšpiroval sa názormi Roussesua a dovolil deťom, aby si sami vyberali, čo sa chcú učiť. V tomto čase mu zomreli obaja bratia na tuberkulózu a aj jeho začal trápiť kašeľ, preto sa odišiel liečiť do baškirskej stepi. Počas jeho neprítomnosti mu polícia takmer zničila školu a vybrakovala dom. Tolstoj uvažoval o emigrácii, nakoniec iba napísal protestný list cárovi. Odpoveď naň však nedostal a vyučovanie sa už neobnovilo.