Jan Amos Komenský sa narodil 28. 3. 1952 v Nivnici, okolí Uherského Brodu. Nebol len pedagógom ale aj kňazom a biskupom Jednoty bratskej. Neskôr dostal čestné pomenovanie „učiteľ národov.“ Jeho život bol dramatický. Po smrti svojich rodičov krátko býva u svojich príbuzných v Strážnici. Keď má 16 rokov, odchádza do latinskej školy v Přerove a po 3 rokoch na Akadémiu v Herbornu, kde ho hlavne mladý profesor Alsted naplňuje mnoho podnetmi pre jeho ďalšiu prácu. Neskôr sa vracia do Přerova, kde sa stáva učiteľom.V roku 1618 ho vysvetili za kňaza, oženil sa. Potom prichádza krátky pobyt vo Fulneku, prerušený krutými následkami, ktoré priniesla Belohorská porážka. Komenský musí utiecť u ukrýva sa.

Útočisko nachádza v poľskom Lešne, kde pracuje ako rektor gymnázia. V Lešne uvažuje o plánoch na novú úpravu školskej sústavy, ktorá by zmenou metód, novými učebnicami, novým usporiadaním učebnej látky zabezpečila dobrú výchovu detí a mládeže. Výsledkom týchto plánov sú diela, ktoré ho preslávili po celom svete. Je to predovšetkým najväčšie pedagogické dielo Didaktika (česká).Ďalšie: príručka pre matky: Informatorium školy mateřské, jazyková učebnica latinčiny: Brána jazyku otevřená V nešťastnej poľsko-švédskej vojne je v roku 1656 Lešno vypálené. Komenský stráca všetok svoj majetok a veľa cenných rukopisov a tiež pripravovaný latinsko-český slovník.

Z Poľska odchádza do Anglicka, kde žil v rokoch 1641-42.Potom bol vo Švédsku 1642-48, napísal tu prácu: Nejnovjejší metóda jazyku, ktorej 10 kapitolu tvorí didaktika analytická- pokladá sa za základ teórie jazykového vyučovania. Opäť odchádza do Poľska 1648-50, kde ho zvolili za biskupa Jednoty bratskej.

Odchádza do Uhorska 1650-54. Komenský začal svoju činnosť v Blatnom potoku prednáškami o vzdelávaní ducha a napísal tu aj ďalšie práce: Zákony školy dobře uspořádané, Orbis Pistus, Schola Zudus. Vracia sa do Lešna, lebo v Uhorsku nenašiel pochopenie pre svoje vševedecké myšlienky. Prijíma pozvanie a odchádza do Amsterdamu kde trávi posledných 16 rokov života. Tu vychádza pod vlastnou redakciou Komenského úplný súbor jeho pedagogických prác- Opera didactica omnia.

-2-

Keď chceme charakterizovať prínos Komenského k vývoju pokrokových ideí a vyzdvihnúť predovšetkým tie, ktoré sú ešte stále zdrojom inšpirácie. Začneme tým, čo sám Komenský považoval za zásadu svojej pedagogiky, je to známe heslo: Omnia sponte fluant, absit violentia rebus- Všetko nech plynie samo sebou, nebude veciam robené násilie. Toto heslo je výrazom toho, čo býva v teórii výchovy označované ako zásada súladu s prírodou. Komenský chce aby sa výchova vzdala násilných metód a rešpektovala dieťa a jeho prirodzený rozvoj.

Druhá veľká idea je idea realizmu. Za čias Komenského bola centrom vyučovania latinčina, ktorá sa učila bezduchým drilovaním. Komenský si myslel, že štúdium latinčiny je možne spojiť so štúdiom vecí a uplatnil túto myšlienku v Bráně jazyku otevřené. Je malou encyklopédiou vecného poznania. Celok obsahoval slovný základ latinského a materinského jazyka.

Vyvrcholením jeho snáh o zlepšenie jazykovej výučby v spojení s vecnou výučbou je Orbis sensualim pictus, kde každému novému slovu odpovedá príslušná vec, zobrazená na doprovodnom obrázku. Toto uplatnenie názornosti malo nevídaný úspech u všetkých vzdelaných národov.

Pedagogický realizmus prerástol u Komenského v pansofismus, ktorého zmyslom bolo dať mládeži harmonické poznanie všetkého potrebného, aby sa vylúčili omyly, ktoré sú príčinou mnoho sporov medzi ľuďmi, národmi a cirkvami. Komenský veril, že len nevedomosť pravdy a dobra je príčina nespravodlivosti. Keď ľudia poznajú všetko, čo majú vedieť, potom už nebude miesta pre omyly ani pre hádky.

Položil dôraz na postup učenia od jednoduchšieho k zložitejšiemu, od bližšieho k vzdialenejšiemu, od ľahkého k ťažšiemu. Jeho idea školy neznamená učiť doslova všetkému, ale len všetkému potrebnému. Poukazuje na dôležitosť metódy vyučovania keď tvrdí, že obsah žiakom uniká , keď im nie je podávaný metódou im vyhovujúcou.

Komenskému nešlo však iba o vedomosti. Jeho koncepcia nemohla nezahrňovať princíp všestrannosti rozvoja ľudských schopností , ku ktorým patrí nielen schopnosť myslenia a reči ale tiež činnosť rúk. Komenský si bol vedomý

-3-

jednoty teórie jednoty a praxe teda aj výchovy prácou. Aj v tom ho môžeme považovať za predchodcu moderných snáh o rozvoj pracovnej výchovy.

Jednou z najvýraznejších čŕt pedagogického odkazu Komenského je systematickosť, ktorú vniesol do oblasti výchovy a vzdelávania. V tom je skutočne zakladateľom moderného školstva, lebo jemu vďačíme za organizáciu školského roku, za systém hromadného vyučovania a riadne plánovaných učebných hodinách, za sústavu všeobecne vzdelávaných predmetov, za pravidlá regulujúce vnútorný chod školy. Je tiež hlásateľom aktuálnej zásady celoživotného vzdelávania. Keď hovorí o škole mužnosti a staroby, nemá na mysli školu ako inštitúciu ale vyslovuje myšlienky o nutnosti ďalšieho vzdelávania z kníh a životnou praxou. Komenský rozlišuje 8 stupňov výchovy, ktoré po sebe nasledujú: škola dětství, škola chlapectví, škola jinošství, škola mladosti, škola mužného veku, škola životnej praxe, škola stáří, škola smrti.

V otázkach mravnej výchovy opiera Komenský svoj optimizmus o teória harmónie, ktorá vládne vo svete a teda aj v človeku. Človek sa nenarodí ako dokonale harmonický. Vychovávateľ má úlohu náročnejšiu, ako iba opravovať poruchy. Musí zo zárodkov, ktoré si dieťa prináša na svet harmonického človeka vhodnými metódami rozvíjať.

Optimizmus Komenského je teda optimizmom epickým potiaľ, že verí vo vrodený sklon človeka k dobru. Bol si vedomý individuálnych rozdielov medzi deťmi, určujúce aj rôzny stupeň vychovania. Je to zrejmé z pozoruhodnej typológie. Jeho kritériami sú: vtipnosť (tuposť), chtivosť (váhavosť) a povoľnosť (vzpurnosť). Jak je vidieť Komenský nebol len naivným pedagogickým optimistom ale aj realistickým psychológom a vedel vystihnúť typické individuálne rozdiely medzi deťmi. Pôsobnosť výchovy bude najväčšia ak budeme užívať metódy prispôsobené „ prostredným hlavám.“ To znamená, že napríklad lenivca
nesmieme podporovať v jeho lenivosti metódou príliš miernou, ani zastrašovať ho metódou príliš energickou. Krajnosti v metódach teda nie sú vhodné v žiadnom prípade.

Aj v oblasti mravnej výchovy má na zreteli individuálne zvláštnosti detí. Hlavnou zásadou je požiadavky začínať už v útlom veku so štepovaním správnych návykov a cností. Z výchovných metód kladie na prvé miesto príklad, vychádzajúci zo znalosti detského napodobňovacieho pudu. Na druhé miesto

-4-

kladie poučenie. Za dôležitý pokladá tiež dozor nad deťmi. Viesť žiaka k správnemu poznaniu a pochopeniu vecí má týchto 6 pravidiel,
stručne vyjadrené: 1. Záujem, 2. Postupnosť, 3. Názornosť, 4. Slovo, 5. Kontrola, 6. Aplikácia.

Nielen iba veci a pojmy, ale vzťahy medzi vecami a pojmami majú byť predmetom didaktického záujmu.

Pedagogický odkaz Komenského je veľmi rozsiahli a bohatý. Jeho myšlienky sú doposiaľ nielen užitočným poučením pre školu súčasnosti, ale v inom zmysle aj programom pre školu budúcnosti.

Komenský bol teda uznávaný aj počas svojho života. Považujeme ho za zakladateľa pedagogickej vedy. Jeho pedagogické diela boli preložené do niekoľkých jazykov. V školách sa využívali jeho učebnice až do 19.st. Znakom jeho pokrokovosti bolo, že zmenil pohľad na školu tým, že vyslovil požiadavku povinnej školskej dochádzky. Jeho výchovno-vzdelávacie metódy viac aktivizovali žiaka, využíval metódu názornosti, uplatnil zásady postupnosti, primeranosti. Zaviedol triednohodinový systém vyučovania s prestávkami. Ako prvý venoval pozornosť výchovy detí predškolského veku.