Hviezdoslava chápeme ako synonímum slovenskej duchovnej tvorivosti a v našej národnej literatúre mu prisudzujeme také miesto aké Dantemu v Taliansku, Shakespearovi v anglicku, Goethemu v Nemecku, Puškinovi v Rusku a Mickievinovičovi v Poľsku.

Vlastným menom Pavol Orzságh sa narodil v malej dedinke vo Vyšnom Kubíne. Po stredoškolských štúdiach v Miškovci, v Kežmarku odišiel študovať na právickú akadémiu, ktorú absolvoval v Prešove. Po štúdiach bol advokátskym pomocníkom v Dolnom Kubíne, Martine a Senici. Neskôr sa presťahoval do Námestova, kde pôsobil ako advokát 20 rokov. Vrátil sa do Dolného Kubína, zanechal advokátsku prax a venoval sa už iba literárnej tvorbe.
Bol zvolený za člena literárnej spoločnosti v Budapešti a v rooku 1913 za člena Českej akadémie vied a umení v Prahe.
Po vzniku ČSR v r. 1918 sa stal členom revolúčneho národného zhromaždenia. Zomrel a je pochovaný v Dolnom Kubíne.
Do slovenskej literatúry vstúpil na sklonku 60 rokov 19. storočia. Rakúsko maďarské vyrovnanie 1967 nepriaznivo poznačilo kultúrny vývoj na slovensku.
Už na štúdiach v Miškolci sa snažil uplatniť svoj prebúdzajúci sa talent. Nadchýňal sa tvorbou Pétöfiho a Arániho. Začal tvoriť ale v maďarčine. Na pomoc mladému autorovi prišli viacerý oravský národovci a začal písať už len po slovensky.

Prvá zbierka: Básnické prviesenky Jozefa Zbranského

Na právnickej akadémii v Prešove sa spriatelil s Kolomanom Bonšelom. Obaja organizovali kultúrne podujatia. Ich pričinením vychádzal almanach Napred. Je to spoločný zborník lit. prác mladej nastupujúcej generácie.
V almanachu publikoval drámu Otčim a 14 lirických básni. Vyslovil v nich ľúbostnú túžbu, vyznal sa zo svojho národného povedomia až po všeľudské problémi.
V r. 1874 musel odísť z Dolného Kubína za verejný prejav proti národnostnému útlaku a za slobodný rozvoj slovenskej vzdelanosti a osvety. V Senici sa pripravuje na advokátsku skúšku. Intenzívne sa venuje básnickej tvorbe.
V tomto období sa rozhodol aj pre básnickú pseudonym Hviezdoslav.
Krátky čas pôsobí v Námestove, vracia sa do Dolného Kubína, pracuje ako podsudca. Štátna služba hatí jeho básnický rozlet, vzdáva sa jej a odchádza na advokátske miesto do Námestova. Tu končí prvá kapitola životopisu a jej zavŕšením je cyklus 16 básni Jesenné zvuky.