- predstaviteľ realizmu - 1. vlna slovenského realizmu
jeho rodičia boli schudobnení zemania a vykonávali už vlastne roľnícke povolanie. Hviezdoslav veľmi miloval svojich rodičov a vážil si hlavne matku. Dobre sa učil, a preto hľadali rodičia prostriedky, ako by mohol ďalej pokračovať v štúdiu. Ujal sa ho nakoniec jeho strýko žijúci v Miškolci a Hviezdoslav tam začal navštevovať gymnázium. Tu sa zoznámil s dielom veľkých romantických svetových autorov a rozhodol sa písať básne. Chcel sa stať ďalším Petöfim. Písal svoje prvé básne po maďarsky. Keď svoje básne prečítal matke, tak sa rozplakala. Nerozumela im. Vtedy sa po prvýkrát rozhodol, že bude písať vo svojom rodnom jazyku, a že Slovensko povznesie na úroveň svetových umeleckých jazykov. Dá sa povedať, že svoj cieľ splnil, že jeho básnická tvorba je nielen rozsiahla, ale má aj vysokú umeleckú kvalitu. Vnášal do slovenčiny nové slová, vytváral nové básnické ozdoby, zreformoval slovenský verš. Dosiahal veľkého umeleckého efektu, najmä v používaní jamba. Celý život prežil na Orave. Pôsobil ako akvodát, spisovateľ, redaktor. Po smrti svojho brata adoptoval jeho deti. Prínosom do slovenského jazyka sú nové slová, nové básnické obrazy, nový spôsob verovania. Dokázal písať jambom. Jeho jedným z prvých diel bolo Básnické prvosienky Jozefa Zbranského – toto dielo je venované pamiatke na Andreja Sládkoviča.

Dielo: písal iba poéziu v každej podobe. Ja autorom veľkých lyrických cyklov. Ďalej písal kratšiu a dlhšiu epiku, román vo veršoch a veršovanú drámu.

LYRIKA

1. cyklus - Sonety - je to 21 sonetov, ktoré predstavujú úvahy nad možnosťami ľudského poznania.

2. cyklus - Letorosty I - vyjadruje básnické krédo autora
- Letorosty II - sú poznačené čiernym rokom básnika. Zomrela mu matka, otec a brat. V zbierke sú úvahy nad zmyslom ľudského života, vyjadruje svoj žiaľ nad stratou blízkych.
- Letorosty III - básnik prechádza od osobných problémov, k problémom života slovenského ľudu. Sú tu básne oslavujúce jeho rodičov, báseň venovaná mládeži...

3. cyklus - Žalmy a hymny - básnik sa zamýšľa nad ťažkým postavením národa. Sú tu filozofické úvahy, dialóg básnika s Bohom: De profundis - Z hĺbky. Je to príhovor básnika k Bohu. Obviňuje ho ža položenie, v ktorom sa nachádza slovenský náod, zazlieva mu, že národ trpí, no na konci básne sa mu korí.

4. a 5. cyklus - Prechádzky jarom, Prechádzky letom - prírodná lyrika. Prekrásne básne, v ktorých vyjadruje vieru, krásu a nezničiteľnosť prírody.