Vincent van Gogh vytvoril všetky svoje vrcholné diela v posledných piatich rokoch svojho života. Pracoval úporne, dokiaľ ho šialenstvo nepremohlo a nedohnalo k samovražde. Dnes je považovaný za jedného z najväčších majstrov maliarského umenia všetkých dôb. Jeho diela a následne ich predaj predstavuje v dnešnej dobe nadobudnutie ohromného majetku. Autor sám krátko pred svojou smrťou v roku 1890 predal iba jeden z nich-obraz s názvom °Vinice v Arles° ,iba za smiešnu čiastku 400 frankov. On bol vždy nesmierne chudobný. Jeho jediným príjmom bola súkromná apanáž u brata Thea. Napriek tomu trávil šťastné chvíle pri plátne, kde ťahmi štetca vyjadroval pocity svojho srdca.

Skupina maliarov, v ktorej pôsobili mimo inými aj Eduard Manet, Auguste Renoir, či Camillo Pissaro, mala na Gogha značný vplyv. Zásadne odmietali maľovať pózojúce modely v uzavretých dusných ateliéroch. Preferovali maľbu skutočných životných scenérií, ktoré sa spravidla odohrávali mimo ateliéry. A to bol prvok, ktorý ich spojoval. Ostatní umelci sa im vysmievali a nazývali ich impresionistami, pretože ich maľby podávali impresiu, dojem z krajiny. Technikou, pri ktorej používali záblesk žiarivých farieb, dosahovali oživenie objektov na plátne a zdanie, že veci sú v pohybe, čo dielam iných autorov často chýbalo.
Van Gogh vytvoril revolúciu v maľbe práve tým, že kládol dôraz na vyjadrenie pocitov, než len na obyčajné kopírovanie presného tvaru.

Dlho po svojej smrti bol označovaný za °post-impresionistu°, pretože obdobie impresionizmu zavŕšil spoločne s Paulom Gauguinnom, Paulom Cézannom, Goergom Seuratom a Edgarom Degasom. Vincent van Gogh sa narodil 23. marca 1853 v Groot Zunderte, malom meste v Holandsku. Vincentov otec bol protestantský duchovný, zatiaľ  čo jeho matka pochádzala z rodiny maliarov a obchodníkov s umením. Keď mal šestnásť rokov, matka mu obstarala jeho prvú prácu. V Haagu pomáhal jej bratovi,obchodníkovi s umením. Budúcnosť vyzerala sľubne až do roku 1874, kedy bol van Gogh preložený do Londýna. Zamiloval sa do dcéry svojej domovníčky a zanedbával prácu. Bol prepustený a poslaný domov. V roku 1876 sa do Anglicka vrátil a pracoval pre jednu londýnsku školu ako vyberač poplatkov. Bol taký šokovaný chudobou panujúcou v meste, že poplatky odmietol vyberať. Znovu sa vrátil domov, chcel robiť to čo jeho otec. Ale štúdiá sa mu zdali obtiažne a tak sa rozhodol poskytovať kresťanskú pomoc chudobným.