Vo vladárskom sídle Cárske Selo neďaleko ruského hlavného mesta Petrohradu vládne strach a úzkosť. Ani nie trojročný cárovič Alexej pri hre spadol a teraz leží v bezvedomí. Pod bledou kožou sa vytvárajú hrozivé modré opuchliny, ktoré svedčia o vnútornom, život ohrozujúcom krvácaní. Chlapec má zlú zrážanlivosť krvi. Túto chorobu, zdedil po matke, cárovnej Alexandre. Aj to najmenšie zranenie môže spôsobiť nezastaviteľné krvácanie. Lekári sú bezradní. Alexandra a jej manžel cár Mikuláš II. sa v tú júlovú noc roku 1907 modlia pri lôžku a čakajú na záhadného návštevníka.
Pred dvoma rokmi im veľkokňžné Milica a Anastázia predstavili svätého muža Grigorija Jefimoviča. Podľa šľachtičien, ktoré boli obe vydaté za Mikulášových bratrancov, mal Grigorij neobyčajný dar liečiť. Na ich naliehanie ho cársky pár pozval do paláca, ale tajne, aby si stráže nevšimli jeho príchod. Okolo polnoci príde do izby malého princa divo vyzerajúci muž s prešedivenými tmavými vlasmi a strapatou bradou. Padne na kolená a začne sa modliť. Potom vstane a urobí nad chlapcom kríž. Očareného chlapca upokojí rozprávaním sibírskych rozprávok a neskôr odchádza. Alexej sa skoro uzdraví a Mikuláš a Alexandrou ďakujú Bohu, že im zoslal svätca s takými zázračnými liečiteľskými schopnosťami.
O živote Grigorija Jefimoviča sa nevie celkom nič až do chvíle, keď sa koncom roka 1903 objavil v Petrohrade a najváženejšiemu duchovnému mesta, otcovi Jánovi z Kronštadtu, sa predstavil ako kajúcni hriešnik. Vtedy mal tento syn sibírskeho roľníka niečo medzi tridsiatimi troma a štyridsiatimi rokmil V dedine ho poznali ako Rasputina, čo je ruské slovo pre zvrhlíka. O jeho pití, bitkách a zábavkách s ľahkými ženami sa hovorilo široko-ďaleko. Neskôr strávil niekoľko mesiacov v kláštore. Mal žiť v chudobe a osamelosti, zasvätiť život pomoci druhým a zmierňovať ich bolesť a životnú neistotu. Rasputinovi nepriatelia tvrdili, že bol členom chlysty – tajnej sekty, ktorá prejavovala svoje náboženské zanietenie nočnými orgiami. Grigorij hlásal, že cesta k spaseniu vedie cez hriech a po ňom nasledujúce pokánie.
Rasputin sa svojej prezývke nijako nebránil. Oženil sa a mal štyri deti. Jeden syn zomrel, druhý bol slabomyseľný a zostal s matkou na sibírskom vidieku. Keď získal vplyv na panovníckom dvore, odviezol svoje dve dcéry do Petrohradu, aby tam s ním žili. Rasutinova neskrývaná zmyselnosť a nákazlivá zbožnosť mu získala veľa obdivovateliek medzi dvornými dámami. Po jeho nočnej návšteve pri Alexejom lôžku sa jeho najväčšou ochrankyňou stala Alexandra. Všetko sa začalo dôverou, keď Rasputin vyliečil jej syna. Neskôr sa Mikuláš s Alexandrou nechali viesť jeho radami aj v oblasti štátnických záležitostí. Po veľkom škandále Mikulášovi príbuzní prinútili cára, aby vykázal Rasputina z hlavného mesta.
Ruské impérium, dlho zanedbávané cárom kvôli synovi, stálo na pokraji vojny. Atentát na následníka trónu vyvolal reťaz udalostí, ktoré vyvrcholili do 1. svetovej vojny. Rasputin napísal Mikulášovi aby sa vyhol vojne, ale on to ignoroval. O dva roky neskôr vojna uviazla na mŕtvom bode. Hovorilo sa, že Rasputin presvedčil Mikuláša, aby uzatvoril mier s Nemeckom. Skupinka šľachticov sa ho rozhodla zbaviť. Vodcom sprisahania bol knieža Felix Jusupov, dedič obrovského majetku, ktorý sa oženil s cárovou neterou. Koncom decembra 1916 pozval Jusupov Rasputina do svojho paláca na neskorú večeru. Kŕmil ho koláčami otrávenými kyanidom a otráveným vínom. Rasputin nejavil žiadne známky otravy, hoci dávky by boli schopné usmrtiť niekoľkých ľudí. Po dva a pol hodine chcel už odísť, ale kniža ho strelil z tesnej blízkosti do chrbta. Privolaný lekár skonštatoval smrť. Po chvíli náhle otvoril oči, vstal a vyštveral sa na dvor. Než sa dostal k bráne, strelil mu ďalší sprisahanec znova do chrbta a do hlavy a Jusupov ho mlátil palicou. Telo zabalili do plachty a hodili do diery v zamrznutej Neve. Keď o tri dni mŕtvolu objavili, našli v Rasputinových pľúcach vodu. To znamená, že keď ho hodili do rieky, ešte dýchal.
V uliciach Petrohradu zavládla po jeho smrti radosť. Mesiac pred smrťou ešte Rasputin predpovedal Alexandre, že nikto z jej rodiny neprežije jeho smrť o viac ako dva roky. V marci 1917, musel Mikuláš II. abdikovať. O ďalších šestnásť mesiacov vyvraždili jeho celú rodinu boľševici, ktorí sa medzitým v Rusku dostali k moci.
Je iba na nás, či budeme považovať tohto muža pre jeho liečiteľské schopnosti za svätca, alebo za klamára a podvodníka, ktorý bol schopný pre alkohol a potešenie so ženami urobiť čokoľvek.
