Vlastným menom Matej Bencúr. Narodil sa 17. 5. 1860 v Jasenovej na Orave, zomrel 21. 5. 1928 Pakraci (SFRJ), pochovaný bol 25. 5. 1928 v Zagrebe a od 29. 10. 1928 na Národnom cintoríne v Martine.

Bol to slovenský spisovateľ, najvýznamnejší predstaviteľ slovenského literárneho realizmu. Do školy začal chodiť vo svojom rodisku, slovenské gymnázium navštevoval v Revúcej, Martine a v Banskej Bystrici. Učiteľské štúdium absolvoval v Kláštore pod Znievom a po ňom nastúpil na učeteľské miesto v Jasenovej. V rokoch 1885-1892 študoval medicínu v Prahe. Po získaní lekárskeho diplomu krátky čas pôsobil v Prahe a roku 1893 sa stal lekárom v obci Selce na ostrove Brač v Dalmácii. Jeho pokusy usadiť sa na Slovensku sa nevydarili. Roku 1904 sa oženil s Pericou Didolićovou a roku 1907 odišiel s ňou do Južnej Ameriky. Pobudol v Buenos Aires, krátky čas pracoval v nemocnici v Santiagu de Chile, no ešte v tom istom roku sa usídlil v Punta Areas medzi chorvátskymi vysťahovalcami. Bol veľmi obľúbeným lekárom, ale aj členom a funkcionárom viacerých spolkov. Po prvej svetovej vojne obnovil svoje styky so Slovenskom a zimu 1922-1923 prežil v Martine. V ďalších rokoch býval striedavo vo viacerých chorvátskych mestách. Roku 1928 ochorel na zápal pľúc a v nemocnici v Pakraci po komplikáciách zomrel. Pochovali ho na záhrebskom cintoríne Mirogoj. Jeho telesné pozostatky previezli a roku 1928 slávnostne pochovali na Národnom cintoríne v Martine.

Písal poviedky, novely, romány a cestopisy.

Prvé literárne práce boli pokusom o spoločenskú poviedku, neskôr to boli krátke dokumentárne obrázky a črty. Svoju tvorbu rozvíja v poviedkach z rokov učiteľovania v Jasenovej, pražských štúdií, v ktorých zachytáva všedný deň na dedine, študentské časy, spomienky na detstvo, predvianočné zvyky. Zameriava sa na problematiku vzájomného porozumenia medzi ľuďmi a otázkami života a smrti. Veľký vplyv na jeho tvorbu mal pobyt v Prahe, aktivity v spolku Detvan. V tomto čase napísal divadelnú hru Komasácia. Vyvrcholením tohto obdobia je novela Mladé letá s výstižnou charakteristikou postáv. Vrchol v poviedkovej tvorbe (1890 - 1894) dosiahol poviedkami Keď báčik z Chochoľova umrie o vytriezvení ľahtikárskeho zemana na rojčenie a v komickej poviedke Na podkonickom bále, ktorá je satirou meštiackych názorov na život. Písal aj publicistiku. Osobité miesto majú Zápisky z mŕtveho domu, v ktorých s psychologickou hĺbkou stvárnil kruté stránky veľkomestského života.
Po odchode na Brač postupne tematiku spomienok na domov, pražský pobyt vystriedala téma nového prostredia. Napísal mnohé cestopisné črty. Psychologický román o láske a smrti Dom v stráni - je kronikou jedného roka v živote dvoch rodín a prostredia. Literárne tvorí i po vysťahovaní do Južnej Amerike, kde publikuje rôzne cestopisy. Zamýšľa sa nad existenciu jednotlivca, národa a ľudstva, zmysle domova, práce a peňazí v románe Mať volá zo života chorvátskych vysťahovalcov v Južnej Amerike. Z toho prostredia píše niekoľko čŕt po návrate na Slovensko; ďalej publicistické práce a historické romány. V nedokončenom monumentálnom historickom cykle mu šlo o obranu národnej svojbytnosti a mentality.

Kukučín vo svojom diele zobrazil celú škálu ľudských vzťahov a situácií, od jednotlivca po národné spoločenstvá. Jeho spojenie motívov osudu človeka s prostredím a tradíciou uchováva stálu hodnotu jeho diela a otvára cestu ďalšiemu vývinu slovenskej realistické prózy. Preklady z jeho tvorby vychádzali časopisecky i knižne v mnohých jazykoch.

Tvorba Martina Kukučina

1.Poviedková tvorba

- Neprebudený 1886
- Na hradskej ceste 1883
- Z teplého hniezda
- Rysavá jalovica 1885
- O Michale 1886
- Veľkou palicou 1927

Vrchol poviedkovej tvorby

- Keď báčik z Chochoľova umrie 1890
- Na podkonickom bále
- Zakáša – darmo je 1891
- Mišo 1892
- Dies irae (Dni hnevu) 1893
- Do školy
- Zápisky zo smutného domu
- Zo stupňa na stupeň

2.Pražské obdobie: 1887-1890

- Na obecnom salaši
- Z našej hradskej
- Pred skúškou
- Mladé letá 1889
- Vianočné oblátky
- Úvod k vakáciám

3.Dalmatínske obdobie

- Dom v stránií (román) 1903-1904

ďalšie romány:

- Mať volá 1926-1927
- Lukáš Blahosej Krasoň 1929
- Bohumil Valislosť Zábor 1930

4.Divadelné hry

- Komasácia 1907
- Bacúchovie dvor 1930
- Obeta

5.Cestopisné črty z Dalmácie

- V Dalmácii a na Čiernej Hore 1898
- Rijeka – Rohič – Záhreb 1901

6.Cestopisy z Južnej Ameriky a z Francúzska

- Prechádzka po Patagónii 1923
- Dojmy z Francúzska 1923