Andrej Hlinka, rodák z Černovej, sa narodil v roľníckej rodine 27. septembra 1864. Po šúdiách na piaristickom gymnáziu v Ružomberku a Levoči navštevoval od roku1883 seminár v Spišskej Kapitule a 19. júna 1889. Farárom na Ružomberskej fare sa stal v období najväčšieho slovenského národného politického pohybu, ktorý bol uhorskou mocou perzekuovaný. Roku 1905 ho spišský biskup Párvy odobral farský úrad v Ružomberku, vzápätí ho pozbavil kňazských práv a napokon bol odsúdený za poburovanie na dva roky väzenia 1500 korún pokuty. Do povedomia však Hlinka vstúpil keď zorganizoval výstavbu černovského kostola, ktorý po dokončení roku 1907 mal byť vysvätený. Spišský biskup Párvy však nepristúpil na podmienku Černovčanov, ktorí si chceli podržať patronát nad kostolom ani aby na vysviacke bol prítomný Andrej Hlinka. V tom čase Andrej Hlinka, ktorý očakával nástup výkonu trestu, opustil Slovensko a usporiadal na Morave a v Čechách sériu prednášok o kultúrnych a politických podmienkach na Slovensku. 27. októbra 1907 sa mala vykonať vysviacka kostola, ale rozhnevaní Černovčania nechceli pustiť biskupa so žandárskym sprievodom do kostola. Po následnej streľbe zostalo na ležať 9 mŕtvych Slovákov a asi tucet zranených. Dvaja z nich následne zraneniam podľahli. Hlinka na druhý deň vystúpi z vlaku v Napajedlách, kde ho našiel telegram s textom: V ČERNOVEJ POSTRIEĽALI ĽUDÍ PRI POSVIACKE. Rozhodol sa pokračovať vo svojich prednáškach o postavení Slovákov v Uhorsku. Krátko na to vystúpil aj v parlamente vo Viedni, kde mu predseda parlamentu vyslovil úprimnú sústrasť. Udalosti v Černovej mali však aj pozitívny efekt- konečne sa o Slovákoch dozvedel celý svet prostredníctvom Tolstého, Seatona Watsona a Bjőrnsona. Nórsko dokonca ponúklo Slovákom ostrov, na ktorý sa môžu vysťahovať.
Hlinka v tom čase sedel vo väzení v Segedíne a ešte pred vypršaním trestu mu v Bratislave priznali ďalších osemnásť mesiacov väzenia a 200 korún pokuty za jeho novinárske články. Konečne roku 1910 ako rehabilitovaný kňaz vykonal ako 46 ročný vysviacku černovského kostola. O štyri roky sa však začala svetová vojna a slovenský politický život akoby ochrnul. Jedine zásluhou M.R. Štefánika bola v Paríži utvorená ČS Národná Rada. Jej predsedom sa stal T.G. Masaryk, tajomníkom Beneš a podpredsedom Štefánik. Dôležitejšie však bolo, že 22.10. roku 1915 sa podarilo podpísať Clevelandskú dohodu, ktorá ako prvá predpokladala vznik samostatného ČS.