Andrej Hlinka životopis

Andrej Hlinka, rodák z Černovej, sa narodil v roľníckej rodine 27. septembra 1864. Po šúdiách na piaristickom gymnáziu v Ružomberku a Levoči navštevoval od roku1883 seminár v Spišskej Kapitule a 19. júna 1889. Farárom na Ružomberskej fare sa stal v období najväčšieho slovenského národného politického pohybu, ktorý bol uhorskou mocou perzekuovaný. Roku 1905 ho spišský biskup Párvy odobral farský úrad v Ružomberku, vzápätí ho pozbavil kňazských práv a napokon bol odsúdený za poburovanie na dva roky väzenia 1500 korún pokuty. Do povedomia však Hlinka vstúpil keď zorganizoval výstavbu černovského kostola, ktorý po dokončení roku 1907 mal byť vysvätený. Spišský biskup Párvy však nepristúpil na podmienku Černovčanov, ktorí si chceli podržať patronát nad kostolom ani aby na vysviacke bol prítomný Andrej Hlinka. V tom čase Andrej Hlinka, ktorý očakával nástup výkonu trestu, opustil Slovensko a usporiadal na Morave a v Čechách sériu prednášok o kultúrnych a politických podmienkach na Slovensku. 27. októbra 1907 sa mala vykonať vysviacka kostola, ale rozhnevaní Černovčania nechceli pustiť biskupa so žandárskym sprievodom do kostola. Po následnej streľbe zostalo na ležať 9 mŕtvych Slovákov a asi tucet zranených. Dvaja z nich následne zraneniam podľahli. Hlinka na druhý deň vystúpi z vlaku v Napajedlách, kde ho našiel telegram s textom: V ČERNOVEJ POSTRIEĽALI ĽUDÍ PRI POSVIACKE. Rozhodol sa pokračovať vo svojich prednáškach o postavení Slovákov v Uhorsku. Krátko na to vystúpil aj v parlamente vo Viedni, kde mu predseda parlamentu vyslovil úprimnú sústrasť. Udalosti v Černovej mali však aj pozitívny efekt- konečne sa o Slovákoch dozvedel celý svet prostredníctvom Tolstého, Seatona Watsona a Bjőrnsona. Nórsko dokonca ponúklo Slovákom ostrov, na ktorý sa môžu vysťahovať.
Hlinka v tom čase sedel vo väzení v Segedíne a ešte pred vypršaním trestu mu v Bratislave priznali ďalších osemnásť mesiacov väzenia a 200 korún pokuty za jeho novinárske články. Konečne roku 1910 ako rehabilitovaný kňaz vykonal ako 46 ročný vysviacku černovského kostola. O štyri roky sa však začala svetová vojna a slovenský politický život akoby ochrnul. Jedine zásluhou M.R. Štefánika bola v Paríži utvorená ČS Národná Rada. Jej predsedom sa stal T.G. Masaryk, tajomníkom Beneš a podpredsedom Štefánik. Dôležitejšie však bolo, že 22.10. roku 1915 sa podarilo podpísať Clevelandskú dohodu, ktorá ako prvá predpokladala vznik samostatného ČS.

Slováci si však neboli istý rovnoprávnosťou a tak vznikla 30.5.1918 Pittsburská dohoda, kt. štylizoval aj podpísal Masaryk. O jej obsahu sa však na Slovensku nevedelo a tak bola v Martine 30.10.1918 podpísaná Martinská deklarácia, ktorá Slovákom ani zďaleka nezaručovala také práva ako Pittsburská dohoda. Masaryk zjavne nepovažoval za dôležité Slovákom s jej obsahom oboznámiť...
V prvých rokoch samostatnosti Slovensku chýbali kvalifikovaní úradníci, učitelia a tak sem prichádzali pracovať Česi. Slovensko sa tak stávalo menšinou vo vlastnom štáte. Hlinka prvý pobadal tieto tendencie a žiadal pre Slovensko autonómiu. Prezident mu na to povedal: „Chcete autonómiu? Budete ju mať.“ Beneš americkému prezidentovi Wilsonovi na otázku ako sa bude riešiť slovenský problém odpovedal, že na základe Pittsburskej dohody. Hlinka sa rozhodol veci napraviť, a keďže legálne vycestovať nemohol, s falošným pasom sa dostal do Francúzska. Keďže nevedel po francúzsky, faksimile Pittsburskej dohody a memorandum krívd slovenského národa prekladal a štylizoval jeden z jeho spoločníkov- doktor František Jehlička. Beneš sa postaral, že Hlinkovi fr. Polícia nariadila opustiť Paríž. Už na Slovensku, 12. októbra Hlinku navštívili tajní policajti a previezli ho do väzenia na Mírove, kde strávil ďalších sedem mesiacov.
Po prepustení si Hlinka už dokonale uvedomoval nevyhnutnosť slovenskej autonómie. Že Česi jej iniciátormi nebudú si bol istý A ako zanietený katolík tiež vedel o rozpore medzi slovenskou katolíckou a českou husitskou tradíciou. A tak sa Slovenská ľudová strana, ktorá vznikla už v Júli 1913 v spolupráci s F. Jurigom a F Skyčákom stala novou veličinou na československej politickej scéne. Z volieb roku 1925 vyšla ako víťaz a tak sa s ňou muselo počítať i v Prahe. Prvým plodom účasti vo vláde bola reforma vnútornej správy. Celé Čs. bolo rozdelené na štyri krajiny- vrátane tej slovenskej. Krajina si mohla voliť krajinské zastupiteľstvo i prezidenta. Tým sa stal Ján Drobný, pôvodom z Ružomberka. Krajinské zastupiteľstvo však nebolo zákonodarným orgánom a tak jej prezident bol podriadený úradníkom ministerstva...
Desať rokov po podpísaní Martinskej deklarácie Tuka vo svojom novinovom článku pripomenul tajnú klauzulu, že po desiatich rokoch sa má pomer spolužitia Slovákov a čechov upraviť. Navrhol vznik federácie. Samozrejme, že nebol úspešný a Tuka bol odsúdený na 15 rokov žalára za vlastizradu. Nasledujúce voľby (1929) sa stali takmer terorom československých strán. Opäť ich však vyhrala HSĽS a do pražského snemu sa dostal aj poslanec SNS Martin Rázus.

V tridsiatych rokoch sa ideovo príbuzné strany spojili a utvorili akúsi koalíciu za autonómiu. Slovensko sa jej napokon dočkalo v októbri roku 1938. Nedočkal sa jej však jej duchovný otec- Andrej Hlinka. Skonal 16. augusta v Ružomberku a prišlo sa s ním rozlúčiť 70.000 Slovákov.



Použitá literatúra:
Pán Černovský, Juraj Kuniak, Agens, 1991.