Alexander Fleming bol syn škótskeho sedliaka sa dlho živil ako poslíček a úradník, kým mu štipendiá umožnili štúdium medicíny. Neskôr ho povýšili do šľachtického stavu. Stal sa mikrobiológom, ktorý v roku 1928 objavil penicilín. Za tento objav bol v roku 1945 ocenený Nobelovou cenou. Spolu s ním boli ocenení aj jeho kolegovia.
Biochemik Ernst Boris Chain, ktorému sa podarilo získať čistý penicilín v medicínskej účinnej forme a Sir Howard Walter Florey, ktorý savenoval využitiu penicilínu v medicínskej praxi.
Penicilín je substancia, ktorá zastavuje rast baktérií a vo vysokých dávkach ich ničí. Fleming náhodou objavil, že kultúry stafylokokov boli napadnuté plesňou. Okolo plesne boli koky v ostro ohraničenom okruhu zničené. Preto predpokladal v plesni prítomnosť substancie, ktorá zabraňuje rastu baktérií. Vypestoval ju v čistej kultúre, identifikoval ako Penicillium notatum a z tohto mena odvodil názov penicilín.

Vznik penicilínu

Písal sa rok 1928. Vo svojom laboratóriu prof. Dr. Fleming kultivoval v Petriho miskách baktérie hnisu. Kultivačná pôda, ktorú používal pri pokusoch, pozostávala zo želatíny. Získaval ju z morskej riasy agaru. Najvyšším zákonom pri príprave penicilínu je absolútna sterilita prostredia. Hlavnou zásadou bolo, aby bakteriálnu pôdu chránil pred znečistením inými zárodkami. Napriek všetkej opatrnosti sa jedného dňa dostali do misky spóry plesne Penicillium notatum, vytvorili kolónie a povrch bakteriálnej kultúry pokryli svojimi vláknami a plodnicami. Starostlivo sterilne udržiavaná kultúra sa tak stala nepoužiteľnou. Roztrpčený Fleming ju najprv odsunul na bok, rozhodnutý, že ju neskôr zničí. Keď tak chcel urobiť, zišlo mu na um, sám si nevedel vysvetliť prečo, preskúmať plesňou znečistenú kultivačnú pôdu, aby zistil, akú úlohu v nej zohrala pleseň.
Penicillium je druh vreckatých húb, ktoré vytvárajú na chlebe, zaváraninách a mäsových výrobkoch povlak. Ak z neho položíme kúsok pod mikroskop, uvidíme vláknité pletivo, z ktorého vyčnievajú štetcu podobné vetvičky, ktoré sa na svojich koncoch opäť rozdvojujú. Štetôčky pritom viažu modrozelené nitkovité spóry. Keďže sa vzduchom spóry ľahko roznášajú do okolia, v ktorom nikde nechýbajú potraviny, na ktorých by sa mohli usadiť, rozšírili sa tieto huby po celej zemeguli. Medzičasom sa začali vytvárať aj paplesne, ku ktorým patrí aj Penicillium notatum. Fleming urobil vzrušujúci objav.