Ján Botto životopis

Zivotopis :

Ján Botto sa narodil 27.1.1829 vo Vyšnom Skalníku. Národne sa uvedomoval v Levoči, kde študoval na lýceu v čase, keď sem prišli trinásti Štúrovi prívrženci z Bratislavy na protest proti zosadeniu Ľ.Štúra z katedry. Osvojil si Štúrove ideové a národnospolo-čenské náhľady a jeho názory na ľudovú poéziu. Všetko toto dôsledne uplatňoval vo svojej básnickej činnosti. V Levoči začal svoju literárnu činnosť. Pod pseudonymom Janko Magihradský prispieva do študentského, rukou písaného, časopisu. Revolúcie sa aktívne nezúčastnil a hodnotil ju z hľadiska štúrovcov. Nepo-chopil reakčnosť zásahu ruského cára na jej potlačenie. Bol sklamaný z nesplnenia túžob vlastnej generácie. Botto, rovnako ako ostatní štúrovci, hľadal podnety a pramene svojej básnickej tvorby v ľudovej slovesnosti. Jeho lyrické básne a balady sú obrazom neutešenej národnej situácie v porevolučných rokoch. Pretože ťažké položenie národa bolo takmer bezvýchodis-kové, vyústenie básní smeruje do vízií. Prispieva k tomu aj jeho básnická povaha, ktorá mala sklony k zmyslovému videniu. V jeho vyjadrení sa zvýrazňuje farebnosť ( biela húska – s čerenými
ústy, zelené pole, svet tmavý, svet jasný, sloboda zlatá – Báj na Dunaji ). Stavebným princípom v jeho básniach je kontrast, v ktorom tma predstavuje záporné sily a svetlo životný klad ( Báj na Dunaji – Svet tmavý, svet krásny, len môj tmavý; Povesť bez konca – A dušu biednu tá tma zastiera ). Ťažká politická situácia ( Bachov absolutizmus ) nútila básnika využívať také prostriedky, ktoré by mu umožnili vyjadriť revolučné nálady a vlastenecké cítenie. Zomrel 28.4.1881. Tvorba :

Botto popri J.Kráľovi rozvinul niektoré svojské črty romantickej balady. Baladický hrdina splýva s prostredím a situáciami. Dyna-mika deja sa dosahuje stupňovaním hrôz, nie rozporom medzi dobrom a zlom. Na vytvorenie presnejšej predstavy tragiky vyu-žíva dialóg, zvukovo malebné slová, skratkovitosti reči. Medzi najúspešnejšie balady patria Žltá ľalia a Margita a Besná.
V balade Žltá ľalia rieši mravný konflikt. Manželia si dajú sľub vernosti, ktorý sa nemá porušiť ani smrťou. Avšak Eva daný sľub
nedodrží a po Adamovej smrti sa vydá. Za morálny priestupok
nasleduje trest. Margita a Besná je baladická príhoda o smrti siroty, ktorá musí zomrieť pre žiarlivosť macochy. Z Bottovej tvorby najmä v mladších rokoch cítiť zanietenosť za ideály revolúcie, a to najmä v básniach K mladosti a Pochod. V prvej sa vyslovuje za nový život.

Volá po takej piesni, ktorá by mohla otriasť starým spráchniveným svetom. Podobne v básni Pochod (ponáška na Petőfiho) volá po revolučnom čine. Kladie priamo otázku : „Či chceš voľnosť a či putá ?“
Básnické dielo Jána Bottu rozsahovo nie je veľké, zato však tematicky dosť pestré. V poézií našiel prostriedok, ako živiť v ľude vieru v krušných časoch národnej a sociálnej neslobody.
V baladách vyslovil potrebu dodržiavať mravné zásady, ktorých porušenie sa trestá.




Diela s Jánošíkovskou tematikou :

Botto ako odchovanec národnoobrodeneckých ideálov epochy ro-mantizmu hľadal v jánošíkovskej tematike podnety vyjadriť svoje
vlastenecké a protifeudálne názory. Už v čase levočských štúdií napísal lyrickú Pieseň Jánošíkovu, ktorá obsahuje niektoré črty hrdinských činov Jánošíka a tvorí východisko pre neskoršiu skladbu Smrť Jánošíkova. Táto vznikla v porevolučných rokoch, v období najväčšieho národného a sociálneho útlaku Bachovho absolutizmu. V dôsledku tejto pochmúrnej situácie sa Jánošík v básnikovom zobrazení nepoddáva v hrdinských, bojových situá-ciach, ako je známy z ľudového podania. Bottov Jánošík už len s trpkosťou spomína na svoj odboj (Smrť Jánošíkova : „Zbíjal som ja, zbíjal, boj za pravdu bíjal“) a vyjadruje náladu jeho generácie po neúspešnej revolúcií. Postava Jánošíka potom už nepredstavuje len odboj proti feudálnej zvôli, ale aj úvahy súve-kého vlastenca v boji za národnú slobodu (Hmlisté pošmúrne nebo nad Tatrou, Dunajom * Tak je dáko otupno tým slovenským kra-jom).
Deväť spevov Smrti Jánošíkovej predstavuje hrdinov v dvoch polohách, a to Jánošíka a jeho družinu ako hrdinských bojovníkov
proti feudálnym mocipánom za práva ubiedených, kým v druhej časti sú v popredí jeho veľkolepé vízie o budúcnosti národa, v čom sa zračí romantický konflikt medzi veľkými túžbami a tvrdou skutočnosťou, ktorá nedovoľuje ich uskutočniť.
Bottova skladba Smrť Jánošíkova je posledným vrcholom roman-tizmu v spracovaní Jánošíkovskej tematiky. Jánošík u Bottu sa líši
od spracovania ostatných štúrovcom predovšetkým tým, že ním básnik vyslovil sklesné nálady svojej generácie. Neukazuje hrdinu v činoch, ale len cez úvahu o nich.