Briand to ale nahrádzal schopnosťou trpezlivo počúvať a diskutovať. Nikdy si nepripravoval svoje prejavy a patril k najväčším rečníkom svojej doby. Krátko po skončení školy sa stal spoluzakladateľom prvých socialistických novín vo Francúzsku L‘Humanité. Podporoval hnutie robotníkov a v roku 1894 ho zvolili za predsedu Francúzskej socialistickej strany. Do vysokej politiky vstúpil pomerne neskoro, vo veku štyridsať rokov, keď ho v roku 1902 zvolili za poslanca. Stal známym predovšetkým prípravou zákona oddeľujúceho cirkev od štátu.

Vyhlasoval o sebe že je silný partizán a ľavičiar, v čom je známy ako BLOC/ kontroloval poslancov pravičiarov /. V roku 1906 získal prvý ministerský post. Publicitu mu však prinieslo až kreslo predsedu vlády, ktoré získal v roku 1909. To už ale nebol členom socialistickej strany. Vylúčili ho, pretože sa údajne „spreneveril socialistickým myšlienkam a spolupracoval s buržoáznymi silami“. Tento fakt sa podľa jeho neprajníkov potvrdil v roku 1910, keď zabránil štrajku železničiarov - potenciálnych účastníkov štrajku povolal do vojenskej služby.

Briad bol zaujatý otázkami a rozdelení cirkvi od štátu. Bol peverený spísať a pripraviť zákon o oddelení a toto majstrovské dielo ho poznačilo ako nadchádzajúcu osobnosť/lídra. Bol úspešný.

Hoci musel z premiérskej stoličky viackrát odísť, vždy sa dokázal vrátiť. Irónia osudu chcela, že ako zarytý nepriateľ vojny musel viesť krajinu počas osemnástich kritických mesiacov prvej svetovej vojny. Nie veľmi úspešne, čo ho v marci roku 1917 opäť stálo miesto. Jeho hviezda začala naplno stúpať od roku 1925. Na mieste ministra zahraničných vecí, ktoré nepretržite zastával až do roku 1932. Vtedy sa mu podarilo presadiť pakt, ktorý zakotvoval vzájomné garancie medzi niektorými štátmi a zabraňoval ich agresii. Podpísali ho 16. októbra 1925 vo švajčiarskom meste Locarno a pre Brianda znamenal zisk Nobelovej ceny.

Druhý podstatný diplomatický úspech prišiel o tri roky neskôr. Dvadsiateho ôsmeho augusta 1928 v Paríži podpísali pakt, ktorý zakazoval vojnu ako prostriedok svetovej politiky. Spolupracoval na ňom s americkým ministrom zahraničných vecí Frankom B. Kellogom. Táto dohoda sa dostala do histórie ako Briand-Kellogov pakt.

Napriek tomu, že sa k nemu pripojilo až 60 štátov, nedokázal zabrániť neskorším vojenským konfliktom. V roku 1930 na pôde Spoločnosti národov prezentoval v memorande adresovanom 26 národom svoj koncept Európskej únie. Koncept po tom, ako Briand opustil veľkú francúzsku politiku, upadol na niekoľko desaťročí do zabudnutia.