Ján Botto

Ján Botto


-básnik, najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu

* 27.01.1829 Vyšný Skálnik
† 28.04.1881 Banská Bystrica


vzdelanie:
1843 - 47 Evanjelické lýceum, Levoča
1847 - 51 zememeračské inžinierstvo na polytechnike, Budapešť


životopis:
Pochádzal z roľníckej rodiny. Študoval na latinskej škole v Ožďanoch, od roku 1843 na lýceu v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej. Prispieval do literárnych časopisov Sokol a Orol. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej.

Prvotiny publikoval v rukopisných zábavníkoch levočského lýcea (Život, Holubica, Považie). Čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Obraz súčasného Slovenska premietal do alegorického sveta povestí, svojím rozprávkovým námetom dával vlastenecký podtext.

Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova, komponovanou metódou kontrastu. Cez postavu ľudového hrdinu sa vyslovoval o dobových problémoch a situácii v národnom živote, aktualizoval ľudové tradície a zvýraznil v nej hodnoty živé aj v tom období.

Z ľudových tradícií si vzal námety aj pre balady. Neaktualizoval ich, rešpektoval postupy baladického žánru, zvýrazňoval v nich predovšetkým tragické životné pocity.

Inšpiroval sa aj slovenskou národnou poéziou, ktorú voľnejšie adaptoval. Jeho poézia dôsledne využívala melodiku ľudovej poézie. Ukázala na nové možnosti básnického zobrazenia skutočnosti oživovaním ľudovej tradície a vystihnutím národného koloritu.

Vyslovoval sa aj k aktuálnym dobovým otázkam, zaujímal k nim postoj a spoločensky sa angažoval. Písal vlastenecké a príležitostné básne, v ktorých reagoval na dôležité udalosti v národnom živote. Vzdal v nich aj hold významným osobnostiam národnej kultúry – Kollárovi a Sládkovičovi. Prekladal zo slovanskej poézie (A. Mickiewicz, A. S. Chomiakov) a z maďarčiny (S. Petöffi).


Pôsobenie:

-1846 účasť na založení rukopisného časopisu levočských študentov Holubica s prílohou Sokol
-1851 - 60 krátkodobé zememeračské práce na Pohroní, v Gemeri a Turci
-1860 - 70 pôsobil v Banskej Štiavnici, kde vykonával komasačné práce
-1870 - 81 pracovník komorného panstva, Banská Bystrica


TVORBA:

Alegorické skladby:

-1846 Svetský víťaz
-1846 Povesti slovenské
-1846 Báj na Dunaji
-1847 K mladosti
-Poklad Tatier
-Obraz Slovenska


Balady:

-Dva hroby
-Z vysokých javorov lístočky padajú
-Tajný šuhaj
-Práčka na Rimave
-Rimavín
-Žltá ľalia
-Ctibor
-Margita a Besná
-Lucijný stolček


Vlastenecké a príležitostné básne:

-Vojenské piesne
-Duma nad Dunajom
-K holubici
-Ohlas na „Hlas z Martina“, 6. lipeň
-1861 Ku dňu 6. júna (vítanie martinského memorandového zhromaždenia)
-4. august 1863 (oslava vzniku Matice slovenskej)
-Nad mohylou J. Kollára
-Dumka na blahú pamäť Sládkovičovu
-Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy
-K hodom Slávy
-12. január 1870
-Vrahom
-vítal Memorandum, založenie MS, Kníhtlačiarenského učeného spolku, pozdravil Slovanský zjazd v Moskve, vyslovil rozhorčenie nad zatvorením slovenského gymnázia v Revúcej


Skladby:

-1846 Pieseň Jánošíkova
-1858 Krížne cesty
-1862 Smrť Jánošíkova
-o Alžbete Báthoryčke – ostala v rukopise


námety ľudových piesní:

-1846 Báj na Dunaji
-Báj Maginhradu
-Báj Turca
-Povesť bez konca


ďalšie:

-Ohlas ukrajinskej dumky
-Krakoviaky
-Pochod juhoslovanský
-Ohlas srbskej piesne
-Čachtická pani