Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Jana z Arcu životopis
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | flom | ||
Jazyk: | Počet slov: | 683 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 2.4 |
Priemerná známka: | 2.99 | Rýchle čítanie: | 4m 0s |
Pomalé čítanie: | 6m 0s |
Jana sa najskôr bála prelievania krvi, preto Angličanov písomne vyzvala, aby opustili bez boja Francúzsko, no keďže to neurobili, rozhodla sa konať:
koncom apríla 1429 doviedla do mesta Orleáns posily
v bojoch bola zranená, ale 8.mája sa dali Angličania na ústup, Orleáns bol oslobodený
v júni Jana porazila anglickú pomocnú armádu
v júli priviedla Jana do Remeša Karola VII. ako skutočného veľkého kráľa Francúzska
pri dobývaní Paríža bola opäť zranená
na jar roku 1430 išla s malou skupinou na pomoc mestu Compiegne [Kompiáň] a tam ju večer 23.mája zajali. Stala sa zajatkyňou burgundského veľmoža Jána z Luxemburgu, ktorý ju za 100 tisíc (!) hrivien predal o 6 mesiacov Angličanom. Kráľ Karol VII. sa ani len nepokúsil, aby ju vykúpil a členovia kráľovskej rady sa tomu veľmi tešili. Angličania potom obvinili Karola VII. zo spojenectva s kacírkou, aby ho ako kráľa zdiskreditovali. Za pomoci biskupa Cauchona [Košona] - anglického agenta - a za pomoci rouenskej kapituly a parížskej univerzity pripravili proti Jane veľký proces, ktorý trval 4 mesiace. Slávna univerzita Sorbonna obvinila Janu z čarodejníctva, bludárstva a ak sa nezriekne svojich bludov, treba ju vydať katovi. Biskup Cauchon donútil Janu podpísať takéto zrieknutie a bola odsúdená na doživotné väzenie o chlebe a vode. Ten istý biskup jej dal priniesť do väzenia mužský odev, a hneď ako si ho obliekla, opäť ju vyhlásil za kacírku, lebo opäť upadla do bludov. Keď ich Jana neodvolala, bola 30.mája 1431 na hranici na Starom trhovisku mesta Rouen [Ruen] upálená vo veku 19 rokov. Roku 1456 ju rehabilitovali a odvtedy je Francúzi uctievajú ako svoju národnú hrdinku. Cirkev rímska je však až roku 1920 (pod tlakom jemnej francúzskej diplomacie) vyhlásila za sväticu. Jana, jej okolie a najmä drobný francúzsky ľud verili v silu Janinej nevinnosti, čo malo viac spoločné s masovou sugesciou než s náboženským cítením. Bola stelesnením ľudového vlastenectva. Použitá literatúra: Kronika ľudstva, str. 352
J. Polišenský, Ženy v dejinách ľudstva.
Podobné referáty
Jana z Arcu životopis | SOŠ | 2.9303 | 447 slov |