Jana z Arcu životopis

V tzv. storočnej vojne bo vývoj vojnového konfliktu medzi Francúzskom a Anglickom najviac ovplyvnený vystúpením lotrinského sedliackeho dievčaťa Jany z Arcu, Panny Orleánskej, Jeanne d’ Arc [žan dark]. Vojna vznikla ako boj o anglické léna v juhozápadnom Francúzsku a o Flámsko, kde sa vyrábali látky a kde Angličania dovážali najviac vlny. Zo začiatku víťazili Angličania - vojensky, ekonomicky i politicky vyspelejší, no po rôznych vojenských a najmä politických reformách prešli Francúzi do protiútoku. Osud Jany sa nezačal ešte odvíjať v čase, keď anglický kráľ Henrich V. [známy aj zo Shakespeara] vyhral bitku pri Azincourte [Azinkurte]. Umrel však skôr, ako mohol ovládnuť celé Francúzsko. V boji ale pokračoval jeho syn Henrich VI. so strýkom vojvodom z Bedfordu. Títo dvaja mali vo Francúzsku už protihráča a to mladého francúzskeho kráľa Karola VII., prezývaného „Králik z Bourges“ [z Burže]. Tohto “králika” vyhnali Angličania z Paríža a uznávali ho len v krajine na juh od Loire [Loár]. Roku 1428 obľahli Angličania posledné veľké mesto, ktoré mal ešte v moci Karol VII. na sever od Loire - mesto Orleáns. Na tie časy to bolo veľké mesto (okolo 5000 obyvateľov) a hoci sa mešťania odvážne bránili Angličanom už celý polrok, neboli by sa ubránili, keby sa pred mestom nebola zjavila odvážna dievčina - Jana z Arcu. A to je čas, keď sa začal naplno odvíjať osud Jany. Najskôr však niečo o jej minulosti:
Pravdepodobne sa narodila roku 1412 v Lotrinskej dedine Domrémy. Trinásťročnej pastierke Jane, z detstva naučenej žiť takmer vojensky počas rôznych útokov Angličanov, sa vraj prvý raz zjavili svätá Katarína a svätý Michal a tí ju vraj vyzvali, aby odišla z Domrémy do južného Francúzska na pomoc “králikovi z Bourges.”
Mala 16 rokov keď sa rozhodla výzvu počúvnuť. Podľa kronikárov bola už veľkým a pekným dievčaťom s hnedými vlasmi, bola prostej mysle, rozhodná, inteligentná a vtipná. Janin otec najskôr vraj nechcel o jej poslaní ani počuť, no neskôr sa dal presvedčiť. Na koni, v mužskom oblečení a brnení a smečom v ruke sa vybrala za kráľom Karolom VII. do Chinonu [Šinonu]. Sprevádzal ju panoš Ján z Mét a malý sprievod dobrovoľníkov. Začiatkom marca 1429 sa Jana s miniatúrnym sprievodom dostala ku kráľovi, ktorý ju dal najskôr vypočuť teológmi a členmi kráľovskej rady, no keďže už nebolo veľmi čo stratiť, nakoniec rozhodli, že Jana môže viesť vojsko, ktoré posielali na pomoc mestu Orleáns.

Jana sa najskôr bála prelievania krvi, preto Angličanov písomne vyzvala, aby opustili bez boja Francúzsko, no keďže to neurobili, rozhodla sa konať:


koncom apríla 1429 doviedla do mesta Orleáns posily
v bojoch bola zranená, ale 8.mája sa dali Angličania na ústup, Orleáns bol oslobodený
v júni Jana porazila anglickú pomocnú armádu
v júli priviedla Jana do Remeša Karola VII. ako skutočného veľkého kráľa Francúzska
pri dobývaní Paríža bola opäť zranená
na jar roku 1430 išla s malou skupinou na pomoc mestu Compiegne [Kompiáň] a tam ju večer 23.mája zajali. Stala sa zajatkyňou burgundského veľmoža Jána z Luxemburgu, ktorý ju za 100 tisíc (!) hrivien predal o 6 mesiacov Angličanom. Kráľ Karol VII. sa ani len nepokúsil, aby ju vykúpil a členovia kráľovskej rady sa tomu veľmi tešili. Angličania potom obvinili Karola VII. zo spojenectva s kacírkou, aby ho ako kráľa zdiskreditovali. Za pomoci biskupa Cauchona [Košona] - anglického agenta - a za pomoci rouenskej kapituly a parížskej univerzity pripravili proti Jane veľký proces, ktorý trval 4 mesiace. Slávna univerzita Sorbonna obvinila Janu z čarodejníctva, bludárstva a ak sa nezriekne svojich bludov, treba ju vydať katovi. Biskup Cauchon donútil Janu podpísať takéto zrieknutie a bola odsúdená na doživotné väzenie o chlebe a vode. Ten istý biskup jej dal priniesť do väzenia mužský odev, a hneď ako si ho obliekla, opäť ju vyhlásil za kacírku, lebo opäť upadla do bludov. Keď ich Jana neodvolala, bola 30.mája 1431 na hranici na Starom trhovisku mesta Rouen [Ruen] upálená vo veku 19 rokov. Roku 1456 ju rehabilitovali a odvtedy je Francúzi uctievajú ako svoju národnú hrdinku. Cirkev rímska je však až roku 1920 (pod tlakom jemnej francúzskej diplomacie) vyhlásila za sväticu. Jana, jej okolie a najmä drobný francúzsky ľud verili v silu Janinej nevinnosti, čo malo viac spoločné s masovou sugesciou než s náboženským cítením. Bola stelesnením ľudového vlastenectva. Použitá literatúra: Kronika ľudstva, str. 352
J. Polišenský, Ženy v dejinách ľudstva.