Jozef Murgaš životopis

Jozef MURGAŠ


17.2.1864 Tajová, Banská Bystrica – 13.5.1929 Wilkes Barre, USA


Jozef Murgaš sa narodil v chudobnom baníckom kraji. Rodičia si priali, aby sa stal kňazom. Počas štúdií sa začal zaujímať o fyzikálne pokusy a túžil sa zdokonaliť v štúdiu elektriny. Rodičom však došli prostriedky a preto musel Jozef Murgaš ďalej študovať na cirkevných školách. Doštudoval preto Ostrihome, kde bol aj vysvätený za kňaza. Tu sa uňho prejavili vlohy k maľovaniu. Cirkev ho poslala na štúdiá v Budapeštianskej a neskôr v Mníchovskej akadémii. Napriek uznaniu za jeho obrazy s cirkevnou tematikou, bol kvôli národnostnému presvedčeniu označený za pansláva. Vďaka tomu bol neustále prekladaný z jednej fary na druhú.
Kvôli prenasledovamiu zo strany svojho cirkevného predstavenstva sa vysťahoval do Ameriky, ako desaťtisíce jeho chudobných krajanov. Na cestu si zarobil maľovaním obrazov. Najväčší z nich, „Svätá Alžbeta opatruje chorých“, od neho zakúpil titulárny kanovník Štefan Vetzl, ktorý mu aj napísal odporúčací list do Ameriky.
Na jar roku 1896 nastupuje v Rotterdame na parník Wilhemina, ktorým sa po 18 – dňovej plavbe dostal do New Yorku. Ešte počas plavby sa zoznámil s nemeckým obchodníkom, ktorý bol ohromený Murgašovimi znalosťami z oblasti telegrafie. Od neho získava Murgaš prvé kontakty na amerických bádateľov v oblasti rádiotelegrafie.
Po vylodení sa v New Yorku odchádza do Scrantonu, odkiaľ je pridelený do novovzniknutej baníckej osady kde žije viac ako 70 slovenských rodín. Zakladá školu pre pre deti prisťahovalcov.
Prostriedky pre školu sa snažil získať maľovanín obrazov, avšak nenapĺňa to jeho očakávania.
Študuje odbornú tlač, z ktorej sa dozvedá o pokroku rádiotelegrafie. Pri fare si zakladá laboratórium a onedlho si necháva patentovať magnetický detektor.
Po prvých úspechoch je zoznámený s podnikateľom a milionárom McKenedym. Ten však do neistého podniku nechce investovať.
Murgaš sám bez cudzej podpory získava v rokoch 1903 – 1916 dvanásť patentov.
O svojich objavoch píše i v slovenskej tlači.
Po týchto úspechoch sa mu ponúka na spoluprácu milionár McKenedy. Murgaš ponuku prijíma a stáva sa akcionárom v spoločnosti Universal Aether Company, ustanovenej v Philadelphii k využitiu jeho vynálezov.
Z prostriedkov spoločnosti stavia drevené vysielacie veže v Scrantone a v Wilkers Barre. Prvé vysielanie sa odohralo 25.júla 1905 pred zástupcami spoločnosti a tlače.
O niekoľko týždňov prenáša vysielanie na vzdialenosť vyše 200 km.

Murgaš sa stáva mužom roka.
Avšak 12.novembra 1905 náhly orkán zničil veže v Scrantone i v Wilkers Barre. Ihneď nato sa mecenáš McKenedy stáva obeťou autonehody v Británii.
Do Wilkers Barru prichádza telegram od Marconiho z New Yorku. Markoni najskôr ponúka Murgašovi nevýhodnú spoluprácu, potom sa mu vyhráža súdnym procesom.
Murgaš sa vracia na faru a na čas zanecháva výskum.
Po vypuknutí I. svetovej vojny dostáva Jozef Murgaš úradný príkaz k zastaveniu vysielania a všetkých pokusov s rádiotelegrafiou.
Vynálezca sa vracia k maľovaniu a zberu rastlín a hmyzu. Tiež rád rybárčil, aj jeho posledný patent bol udelený za rýchlonaviják.
V priebehu vojny sa postavil do čela pittsburského výboru pre samostatnosť Ćeskoslovenska.
V roku 1920 sa vracia po dvadsiatichštyroch rokoch domov.
O dva dni ponúka svoje služby novému ministerstvu školstva, kde ho však odmietnu pre údajnú nekompetentnosť. V Bystrici dostáva telegram so správou, že Marconi začal proti nemu súdny proces. Súd uznáva Murgašovi prvenstvo, avšak iba s pôsobnosťou na území Washingtonu.
Po tomto sa Murgaš venuje hlavne zberaniu prírodnín.
Dňa 13.5.1929 Jozef Murgaš zomiera a neznámy páchateľ ničí jeho zbierky, rukopisy, laboratórium, vysielačku...