Karel Čapek životopis

- český prozaik, dramatik, esejista, novinár, literárny, divadelný a výtvarný kritik, filozof a prekladateľ, jedna z najvýznamnejších kultúrnych osobností medzivojnového obdobia. V samostatnom literárnom debute Boží muka (1917) sa predstavil ako autor usilujúci sa dopátrať podstaty skutočnosti skrytej pod konvenčných povrchom, bolestne analyzujúci medziľudské vzťahy a pátrajúci po zmysle ľudskej existencie. V románoch Továrna na absolutno (1922) a Krakatit (1924, slov. 1958) využíva motívy technických vynálezov na kritiku súčasných spoločenských pomerov. V trilógii Hordubal, Povětroň, Obyčejný
život (1933 – 34, slov. Hordubal, Povetroň, Obyčajný život, 1963) sa zaoberá mravnými a sociálnymi otázkami v duchu filozofického relativizmu, usiluje sa o pochopenie problému nezávislým nazeraním z viacerých strán. Román Válka s mloky (1936, slov. Vojna s mlokmi, 1955) je ostrou politickou kritikou nacistického Nemecka. Otázkou poctivosti a zodpovednosti umelca sa zaoberá v nedokončenom románe Život a dílo skladatele Foltýna (posmrtne 1939, slov. Život a dielo skladateľa Foltýna spoločne s výberom Z knihy apokryfov, 1988). V zahraničí sa s najväčším uznaním stretli jeho drámy, najmä protivojnová Bílá nemoc (1937, slov. Biela nemoc spoločne s R. U. R., 1963). Z početných ciest do zahraničia vyťažil celý rad cestopisných kníh. Veľkú čitateľskú obľubu si získali jeho knihy pre deti Devatero pohádek a ještě jedna od Josefa Čapka jako přívažek (1932, slov. Devätoro rozprávok, 1988), Dášeňka čili Život štěnětě (1933) a osobité detektívne príbehy Povídky z jedné kapsy, Povídky z druhé kapsy (1929, slov. Drobnôstky z obidvoch vracák a iné poviedky, 1954, Poviedky z jedného i druhého vrecka, 1958). Z Čapkovho priateľstva s prezidentom T. G. Masarykom vzišli pôvodne trojzväzkové Hovory s T. G. Masarykem (1928 – 35, súborne 1936). Zásadný význam pre českú poéziu mali jeho preklady v knihe Francouzská poezie nové doby (1920). Čapkove novinárske práce vyšli súhrnne v mnohých knihách, z ktorých medzi najvýznamnejšie patria Ratolest a vavřin (1947) a Na břehu dnú (1966).