- český prozaik, publicista, autor kabaretných hier. V cestopisných poviedkach, črtách a humoreskách, ktorými debutoval na začiatku 20. storočia, vychádzal zo života obyčajných ľudí a búril sa proti byrokratickému režimu a pokryteckej meštianskej morálke. Postupne vytváral typ ľudového hrdinu, ktorý dosiahol vrchol vo Švejkovi – cynickom vtipkárovi, ktorého realistický vzťah k svetu a optimizmus kontrastujú s prejavmi vládnucich autorít. Pred 1. sv. vojnou v jeho tvorbe prevládla satira a absolútna negácia dobových ideologických hodnôt, najmä nacionalizmu. Jeho satira smerovala k hlbšej analýze spoločnosti a kritizovala tak rakúsku politiku, ako aj malé české pomery a chyby českej politiky. V to to období vzniká literárna mystifikácia Dějiny Strany mírného pokroku v medzích zákona (knižne až r. 1962). Haškovým najznámejším dielom je román Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války (1921 – 23), jedno z najpopulárnejších a najdiskutovanejších diel českej literatúry, ktoré v priebehu 20. storočia vstúpilo v desiatkach prekladov (aj v slovenskom) do svetovej literatúry. Haškov satirický román si berie na mušku nacionalizmus, vojenský dril, rakúsky militarizmus i katolícku cirkev. Kruté udalosti 1. sv. vojny kontrastujú v románe so správaním Švejka, ktorý je zložitým a často diskutovaným literárnym typom človeka usilujúceho sa prežiť v neľudských podmienkach.