Bohumil Hrabal životopis

- český básnik a prozaik. Debutoval v roku 1956 bibliofilským vydaním poviedok Hovory lidí, hoci v tom čase mal za sebou už rozsiahle, z kultúrnopolitických dôvodov dosiaľ nepublikované dielo básnické i prozaické. Skutočný obraz o rozsahu a vývoji jeho diela, najmä o jeho významnom diele básnickom, si čitatelia mohli urobiť až v 90. rokoch po vydaní jeho zobraných spisov. Kniha poviedok Perličky na dně (1963), zachytávajúca drsné obrazy zo života obyčajných ľudí, vyvolala v čase svojho vydania senzáciu a jej autor sa vzápätí stal jedným z najčítanejších a kritikou najviac oceňovaných českých spisovateľov. Vo svojich prózach využíval podnety modernej svetovej literatúry (surrealizmus, prúd vedomia, metódu strihu a koláže), ktoré spájal s tradíciou krčmových historiek, známych z próz J. Haška. V 60. rokoch ďalej vydal knihy poviedok Pábitelé (1964), Inzerát na dum, ve kterém už nechci bydlet (1965) a Morytáty a legendy (1968). Próza Taneční hodiny pro starší a pokročilé (1964) je experimentálnym textom pozostávajúcim z jedinej vety, novela Ostře sledované vlaky (1965, slov. Ostro sledované vlaky, 1985, spoločne s textami Slávnosti snežienok a Kluby poézie), písaná tradičnejším štýlom, sa stala predlohou úspešného filmu J. Menzla. Celé náklady knihy raných básní a básnických próz Poupata (1970) a knihy úvah o literatúre a umení Domácí úkoly (1970), boli z kultúrnopolitických dôvodov zničené. V rokoch 1970 – 75 nemohol Hrabal vo svojej vlasti publikovať, v rokoch 1976 – 89 publikoval tak oficiálne, väčšinou upravené verzie svojich textov, ako aj v samizdate a v exilových nakladateľstvách. Zložitosť vzťahov medzi rôzne publikovanými verziami jeho diel z tohto obdobia s konečnou platnosťou vyjasnilo takisto až vydanie jeho zobraných spisov. V 70. rokoch napísal Hrabal svoje vrcholné diela: spomienkové Městečko, kde se zastavil čas (1978), absurdný príbeh ambiciózneho čašníka Obsluhoval jsem anglického krále (1980), monológ Hanťu, ktorý pri práci v zberni starého papiera uvažuje nad skazou lisovaných kníh a zánikom hodnôt vôbec – Príliš hlučná samota (1980), a prózu Něžný barbar (1981) o živote výtvarníka a spisovateľa Vladimíra Boudníka. Významná je autobiografická trilógia napísaná v 80. rokoch Svatby v domě, Vita nuova a Proluky (1986 – 87), rozpráva z pohľadu autorovej manželky. Po roku 1990 publikoval aj viacero kníh esejistických fejtónov, písaných často formou otvorených listov.