- uhorský kráľ, syn Jána Huňadyho. Na uhorský trón nastúpil po takmer dvadsať rokov trvajúcej anarchii a zápasoch o uhorský trón. Jeho nyjvýznamnejším vladárskym úspechom bola konsolidácia štátu a upevnenie kráľovskej moci, čo dosiahol vďaka premyslenej politike a reformám. Za jeho vlády napríklad podstatne vzrástli panovnícke príjmy, povestný bol jeho Čierny pluk, prvá stála žoldnierska armáda, nemalú zásluhu mal aj pri šírení renesancie a humanizmu v Uhorsku. Menej úspešný bol kráľ v boji s Osmanskou ríšou. Hoci bol Matej Korvín – aj vďaka svojmu otcovi – považovaný za panovníka, ktorý zastaví Turkov tlačiacich sa do Európy, podnikol v tomto smere len veľmi málo. Peniaze a podporu, ktoré získal od pápežskej stolice, venoval na výboje do strednej Európy. V posledných rokoch vlády sa Matej usiloval vyriešiť otázku nástupníctva. Z prvého manželstva s Katarínou z Poděbrad nemal deti (zomrela v roku 1464). Po dlhom hľadaní primeranej nevesty – na európskych kráľovských dvoroch bol Matej považovaný za neurodzeného – sa r. 1476 oženil s dcérou neapolského kráľa Ferdinanda Aragónskeho, Beatricou. Ani tá mu nedala potomstvo, preto sa usiloval zabezpečiť nástupníctvo pre svojho nemanželského syna Jána Korvína (porodila mu ho rakúska meštianka Barbara Edelpeck). Matejove plány prekazila predčasná smrť následkom mozgovej porážky, ktorá ho zastihla v roku 1490 vo Viedni. Ako jeden z mála uhorských panovníkov sa uchoval v pamäti ľudu a povestiach ako dobrý kráľ, slávne je najmä úslovie „zomrel kráľ Matej, zomrela spravodlivosť“. Okrem iného na žiadosť Mateja Korvína vydal zakladajúcu listinu pápež Pavol II. 29. mája 1465 na vznik Academie Istropolitany – stredovekej univerzity so sídlom v Bratislave.