- český prozaik, esejista, dramatik. Po básnických začiatkoch, keď svojimi veršami polemizoval s dobovo zjednodušeným výkladom ľudskej osobnosti (Člověk zahrada širá..., 1955, Monology, 1957), a po spoločensko- kritickej hre Majitelé klíčú (1963) sa s výnimkou hry Jakub a jeho pán (česky 1992) – venoval výlučne próze, najskôr v trojdielnom poviedkovom cykle Směšné lásky (1963 – 68, jednozväzkový výber 1970), potom v rade románov, ktoré mu po odchode do francúzskeho exilu (1975) získali postavenie jedného z najčítanejších a najprekladanejších svetových spisovateľov a zároveň autora, ktorý bol častým predmetom literárnokritických diskusií. Do vlasti sa po roku 1990 vracia iba ako súkromná osoba, ukrytý pred pozornosťou novinárov. Jeho román Žert (1967) sa stal klasickým dielom modernej českej literatúry. Nezvyčajný ľúbostný príbeh bol jedným z prvých románových pokusov o kritické zachytenie desivej atmosféry 50. rokov. Názov neodkazuje len na text pohľadnice, ktorá ovplyvnila život hlavného hrdinu – čitateľ si postupne uvedomuje, že čímsi žartom sa stala celá naša nezrozumiteľná a neovládateľná existencia. Román Život je jinde (1979) je zdrvujúcou kritikou mladistvého lyrizmu, ktorý sa vrhá do služieb komunistickej ideológie a neváha bolestne zraniť aj svojich najbližších. Valčík na rozloučenou (1979), napísal ešte v Čechách, bol Kunderovou literárnou rozlúčkou s vlasťou. Prvým dielom napísaným vo Francúzsku bol román Kniha smíchu a zapomnění (1981). príbeh českej emigrantky a súčasne štúdia o pohodlnom zabúdaní a prevládajúcej ľahostajnosti západnej spoločnosti. Jeho najpopulárnejším dielom je román Nesnesitelná lehkost bytí (1985), mnohovrstevný emigrantský príbeh a súčasne štúdia o naivite mnohých západných intelektuálov. Pre Kunderove romány je typická zložitá, matematicky presná štruktúra i priebežné komentovanie priebehu vzniku diela. Po esejistickom románe Nesmrtelnost (1993) píše Kundera svoje diela už vo francúzštine; popri troch francúzsky písaných románoch napísal po francúzsky aj dve knihy esejí, v ktorých vyjadril svoje osobité poňatie dejín románu ako žánru (Umenie románu 1986, Zradené testamenty 1993).