- český básnik a prozaik. Jeho prvá zbierka veršov Město v slzách (1921) patrí k najautentickejším prejavom proletárskej literatúry. Zbierka Samá láska (1923) a Na vlnách TSF (1925) už ovplyvnil poetizmus, pri zrode ktorého stál Seifert spolu s V. Nezvalom a Karlom Teigem. Poetistické zbierky Slavík zpívá špatně (1926) a Poštovní holub (1929) sa vyznačovali hravosťou a iróniou. Seifert sa potom preslávil ako autor ľúbostnej poézie (Ruce Venušiny 1936, Jaro, sbohem 1937). Počas 2. svetovej vojny dodávali jeho zbierky ospevujúce krásu Prahy a rodnej krajiny Zhasněte světla (1938), Vejíř Boženy Němcové (1940) a Kamenný most (1944) odvahu a útechu tisíckam čitateľov. Počnúc týmto obdobím bol Seifert vnímaný ako básnik skutočne národný. Začiatkom 50. rokov po kampani proti zbierke Píseň o Viktorce (1950) nesmel publikovať, až r. 1954 vydal zbierku Maminka, ktorá sa stala jednou z najobľúbenejších kníh českej poézie. V 60. rokoch našiel nový básnický výraz vo voľnom verši spomienkových zbierok Koncert na ostrově (1965, slov. Koncert na ostrove, 1988), Halleyova kometa (1967) a Odlévání zvonú (1967). Túto poetiku ďalej prehĺbil v zbierkach Morový sloup (1977) a Deštník z Picadilly (1979), ktoré však kvôli jeho statočnému občianskemu postoju museli vyjsť najskôr v samizdate a v exilových nakladateľstvách. Mimoriadnym prozaických dielom i zdrojom množstva cenných informácii o živote českej medzivojnovej avantgardy je jeho kniha spomienok Všecky krásy světa (1981). Roku 1984 sa stal nositeľom Nobelovej ceny za literatúru.