Ľudovít Štúr

*28.10. 1815 Uhrovec
+12.1.1856 Modra


Bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského národneho života, poslanec uhorského snemu, autor súčasného slovenského
jazyka, politik, jazykovedec, učiteľ, spisovateľ a novinár.

Narodil sa 28.októbra 1815 v Zay-Uhrovci v rodine učiteľa, kde dostal aj základné vzdelanie a od roku 1828 pokračoval v štúdiach na nižšom evanielickom gymnáziu v Rábe. Študenti roku 1829 založili v Bratislave na lýceu Spoločnosť česko-slovanskú a Štúr sa po príchode do Bratislavy stal na jeseň 1835 podpredsedom Spoločnosti. Jednou z významných aktivít členov bola slávnosť na Devíne 24. apríla 1836, tu Štúr spomenul históriu Veľkej Moravy a po odznení básní a piesní si účastníci zvolili k svojmu menu ešte jedno meno slovanské (Štúr-Velislav, Hurban-Miloslav). Po zrušení Spoločnosti Štúr presídlil jej činnosť na Katedru československej reči a literatúry, kde bol námestkom profesora Palkoviča. Roku 1838 sa zapísal na univerzitu do Halle, kde evanjelický vzdelanci získavali vzdelanie z teológie, filozofie, histórie a lingvistiky. Po návrate prednášal o slovanských a európskych literatúrach a vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov. Pre túto činnosť ho roku 1843 odvolali z katedry. Na protest jeho prívrženci odišli z Bratislavy do Levoče (vtedy Janko Matuška napísal Nad tatrou sa blízka).

Potrebu uzákonenia spisovnej slovenčiny uviedol v spise Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nárečí(1846). V ňom dokazoval, že za samotný národ možno považovať iba celok s vlastnou jazykovou, duchovnou a materiálnou svojbytosťou. Ako vynikajúci jazykovedec sa prejavil v knihe Nauka reči slovenskej (hláskovanie morfológia skladba pravopis).

11.júla 1843 sa Štúr Hurban a Hodža stretli na Hurbanovej fare v Hlbokom, kde sa dohodli na postupe pri zavedení slovenčiny do praxe. 17.júla 1843 navštívili na Dobrej Vode Jána Holleho, ktorého ako významného predstaviteľa bernolákovčiny oboznámili so
svojim zámerom.

1.augusta 1845 začal Štúr vydávať Slovenské národné noviny s prílohou orol tatranský(fungovali do roku 1848), ponúkali informácie o hospodárskych a politických problémoch. Žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, zveľadenie obchodu a priemyslu, rozšírenie národného školstva. Príčinu biedy videl vo feudálnom zriadení (Proti tomu bojoval i ako poslanec za mesto Zvolen na Uhorskom sneme roku 1847). 

Na podnet Štúra, Hurbana a Hodžu sa v máji 1848 v Liptovskom Mikuláši zišli predstavitelia národného hnutia a sformulovali ŽIADOSTI SLOVENSKÉHO NÁRODA, v kt. žiadali uplatnenie slovečiny a autonómiu slovenska v rámci Uhorska. Uhorská vláda to však neakceptovala a vydala na nich zatykač, pred ktorým utiekli do Čiech. V septembri 1848 sa utvorila Vo Viedni SLOVENSKÁ NÁRODNA RADA na čele so Štúrom, Hurbanom a Hodžom, kt. organizovala povstanie proti uhorskej vláde. Viedenská vláda im však taktiež nevyhovela. Po potlačení revolúcie ministerský predseda Bach zrušil demokratické slobody spred revolúcie a vodcov povstania dal pod policajný dozor. Posledné roky života strávil Štúr v Modre, kde na následky z poľovačky 12.januára 1856 zomrel a je tam aj pochovaný.


BÁSNICKÁ TVORBA:

-Dumky večerní(1838-1840)-cyklus básní napísaný v češtine. Zaznieva z nich smútok, prameniaci z rozporu medzi snom a skutočnosťou. Žialil nad sebou aj nad ťažkým údeľom ľudu. Vyjadrením pocitov k domovu, tak vytvoril prvú osobnú
a reflexívnu lyriku.

-Smúla Slováků-dôkaz odhodlania bojovať za Slovákov i za cenu života. Jedna z prvých revolučných básní.

-Spevy a piesne(1853)-predstavujú najmä tvorbu z predrevolučných rokov. Sú to epické a lyrické, elegické básne. Nepatetická lyrika sa inšpiruje rodným krajom.

-O národných písních a pověstech plemen slovanských(1853)-tu vyjadruje názor na literatúru, vydal ju v Prahe po česky. Vyslovil myšlienku, že slovania v budúcnosti vyniknú národnou poéziou, kt. prameňom je ľudová slovesnosť, pretože víťazí v nej lácka a obetavosť za vlastný národ.

-Slovanstvo a svet budúcnosti(1867)- sklamanie z revolúcie kritika Rakúskej ríše a viera v jej rozpad. Mylne sa tu domnieva, že slovanské národy oslobodí cárske Rusko. Napísané po nemecky a vydané až po autorovej smrti v ruskom preklade, v slovenčine až roku 1994.

Svojou všestrannou literatúrou a publicistickou tvorbou, organizátorskou a politickou činnosťou bol Štúr vedúcou osobnosťou národného hnutia i celého obdobia slovenskej romantickej literatúry