Pre vzdelancou zostavil Fándly knihu Compendiata Historia Gentis Slavae ( Stručná história slovanského národa, -Trnava 1793 ) zo spomenutej knihy Papánkovej a Sklenárovej. Vydal ju pre členov Tovarišstva roku 1793. Jej cieľom bolo prebudiť slovenských vzdelancov k národnému povedomiu a pritiahnuť ich k práci v Tovarišstve a k osvetovej práci medzi ľudom. Fándly, ktorý dobre vedel nemecky, maďarsky i latinsky, si uvedomoval, že slovenský vzdelanec by vo svojej ctižiadosti ochotne pracoval aj pre inú literatúru a iný národ, ak by bebol oboznámený s kultúrnou tradíciou Slovákov a Slovanov. Fándly ako osvietenec, ktorý cítil s ľudom a celý život preň pracoval, dostal sa do konfliktu s cirkevnou vrchnosťou. Táto okolnosť, ako aj rastúca politická reakcia podlomili nakoniec jeho vôľu a zdravie, zabraňovali ďalej rozvíjať šťastne začaté dielo. Bernolákovcom sa nepodarilo vydávať ani noviny, ani literárny almanach. Almanach Zora vyšiel až v tridsiatych rokoch 19. storočia. Príčiny boli aj v cirkvi, aj v hospodárskych pomeroch. Na kňazských učilištiach už nevládol taký duch slovenského vlastenectva ako za čias Bernoláka v Bratislave. Istá vec je, že vôľa písať a vydávať aj literárne umelecké diela bola. Dokázal to pozoruhoným spôsobom Bajza. Fándly tiež túžil po umeleckej literatúre, ale predsa len vzdelávanie ľudu poučnými spismi pokladal za dôležitejšie. Činnosť bernolákovcov síce nezískala slovenských evanjelikov pre slovenčinu, ale ich nepriamo povzbudila k horlivej literárnej práci v češtine. A táto práca zas viedla k užším kultúrnym stykom Čechov a Slovákov, čo bolo na prospech obom národom. .